Biblická knižnica » Autori » Ján Šichula »
 
Zarovnať doľava Zarovnať nastred Zarovnať doprava Zarovnať do bloku Zmeniť typ písma na 'serif' Zmeniť farbu písma nadpisov Zmeniť farbu pozadia 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |

Ospravedlnenie, viera a skutky

Ján Šichula

Rmskym 3:28 A tak usudzujeme, e sa lovek ospravedluje vierou bez skutkov zkona.

Galatskm 2:16 Ale vediac, e sa lovek neospravedluje zo skutkov zkona, ale skrze vieru Jeia Krista, aj my sme uverili v Krista Jeia, aby sme boli ospravedlnen z viery Kristovej a nie zo skutkov zkona pretoe zo skutkov zkona nebude ospravedlnen niktor telo.

Efezskm 2:8 Lebo ste milosou spasen skrze vieru, a to nie zo seba, je to dar Bo.

Niet pochb o tom, e tieto tvrdenia, tak asto opakovan v Biblii musia hovori o nieom zsadne dleitom. o to je? Je to skutonos, e sme spasen z viery a to bez skutkov zkona, ktor by sme my sami konali. Bez toho, aby sme chpali tto zkladn skutonos nememe sprvne pochopi Biblick vere hovoriace o skutkoch v ivote nespasenho a spasenho loveka.

Na rozdiel od protestantskch cirkv, Katolcka cirkev odmieta uenie, e spasenie je nezaslenm Bom darom a prijma sa len samotnou vierou v dokonen a plne dostaton obe Jeia Krista na kri. On sm urobil vetko, o bolo potrebn na nau zchranu. Tak vemi asto udia, ktor odmietaj spasenie z milosti, argumentuj verom, ktor sa nachdza v epitole Jakuba vo veri 2:24: Tak teda vidte, e sa lovek ospravedluje zo skutkov a nie samo z viery. Pozrime sa teraz na tento a na niekoko alch verov podrobnejie. Ak chceme sprvne pochopi tento ver musme prija niekoko zkladnch predpokladov o Biblii. Biblia je neomylnm Bom Slovom ako celok a nie ako as. Vo svojej plnosti, ke je prijat ako celok predstavuje bezchybn zjavenie od Boha pre loveka. Musme sa vak vyvarova vytrhvania izolovanch verov z kontextu, pretoe prve toto je skoro vdy zdrojom falonho uenia a dvodom vzniku siekt a kultov. Musme veri celej a iba celej Biblii, toto je Biblick prstup k Biblii. Tento vyie citovan ver z Jakuba spolu s niekokmi almi verami ako napr. Rmskym 2:6-7, Mat 16:27 alebo Jeremi 17:10, akoby na prv pohad vytvrali protireenie a rozpor s uenm o spasen zo samotnej viery. Sta vak len troka hlbie tdium na pochopenie toho, e tento rozpor je len zdanliv. Apotol Jakub v 2. kapitole sleduje zkladn cie, ktorm je demontrova na ivote Starozmluvnch veriacich, e viera, ktor daroval Boh, ktor oivuje mtvych (Rim 4:17) a ktor je darom Ducha Svtho (Ef 2:8), prejav svoj ivot (Ef 2:5) tm, e prinesie vonkajie ovocie skutkov. Toto je jasn obsah celej tejto 2.kapitoli v epitole Jakuba, ktor sm Jakub zha vo veri 26: Lebo jako je telo bez ducha mtve, tak je i viera bez skutkov mtva. V Biblii je smr definovan ako oddelenie tela a ducha loveka (2 Kor 5:8). Teda nie tak, ako sa to niektor snaia tvrdi, e smr je bu plnm koncom a teda doslovnou anihilciou loveka alebo, e je to prechod do stavu bezvedomho spnku v oakvan sdu. Ak by toto bola pravda, potom by Pavol nikdy nemohol poveda vo Filipskm 1:23: Ale oboje ma tiahne: mm iados zomrie a by s Kristom, lebo to by bolo o mnoho lepie. Urite stav bezvedomia nie je lep ako sluba pre Pna, ktor ns kpil svojou vlastnou krvou, aby sme my mohli ma odpusten vetky hriechy a ma Jeho prirodzenos. Jedin logick pochopenie je potom to, e kresan sa v okamihu svojej smrti stretva tvrou v tvr so svojm Pnom. Toto je to jedin, o je lepie, vidie tvrou v tvr toho, ktor sa za ns obetoval tm, e zobral na seba nau smr a hriech a tak uspokojil Boiu spravodlivos, aby ns priviedol svtch a bezvadnch do neba. o o tom hovoria alie miesta v Biblii?

Na plnom zaiatku knihy Genesis vo veri 1:2 je Bo Duch predstaven ako oivujci. To, e jedine Boh je ten, ktor dva ivot je vlastne v porad druh Boia vlastnos spomenut v Biblii, po tom o sa z veru 1:1 dozvedme, e Boh je vemohci. Hne potom v sprve o stvoren Adama tame vo veri Genesis 2:7: A Hospodin Bh utvoril Adama, loveka, vezmc prach zo zeme a vdchnul do jeho nozdier dych ivota, a lovek sa stal ivou duou. Musme si by plne vedom toho, e je to sm Boh, ktor je jedin zdrojom ivota a ktor vdychuje Adamovi ivot. Prve tak ako Adam zana existova od okamihu, ke mu Boh vdchne Ducha takisto aj kresan sa znovu narod v okamihu, ke mu Boh dva svojho Svtho Ducha (Jn 3:5). Neexistuje iadne kresanstvo bez toho, aby ns Boh vzkriesil svojm Duchom (Kol 2:12, Ef 2:5-6). Je to ten ist Duch, o ktorom tame v Genesis 1:2 a ktor stvoril vetko viditen aj neviditen z nioho. Je to ten ist Duch, ktor dal Adamovi ivot. Bez tohto Ducha neexistuje iadne skuton kresanstvo. A prve z tohto Ducha sa kresan narod do adoptovanho Boieho synovstva. Akkovek snaha sta sa kresanom skrze svoje vlastn snaenie je dopredu odsden na nespech. Tak ako sa Adam nemohol oivi sm od seba a tak ako sa nebesia a zem nemohli stvori sami, prve tak sa ani lovek neme dosta pre zo stavu duchovnej smrti v ktorej sa vetci nachdzame od svojho narodenia. Prina vzniku vesmru je mimo neho prve tak ako je prina stvorenia Adama mimo neho. Prina mus by vdy via ako nsledok. Tento jednoduch prrodn zkon, ktor pozn kad diea u na zkladnej kole jasne ukazuje, e odpove na zkladn problm loveka (hriech a vina) mus by mimo neho. Inmi slovami, lovek sa neme zachrni sm. Potrebuje Spasitea. Stav loveka oddelenho od Krista je tak zfal, e jedin, o ho me zachrni, je cel Boia neobmedzen moc, ktor Boh pouije na zchranu kadho loveka, ktor mu dobrovone odovzd svoj ivot. To je t moc Kristovho vzkriesenia, o ktorej Pavol hovor vo Filipskm 3:10. Ni, o by bolo menej ako moc Kristovho vzkriesenia by nestailo na nae oivenie a ni viac ani neexistuje. Jedin monos, ktor ostva je, e sm Boh nm vo svojej nekonenej lske a milosti udel nov ivot. Toto Biblia oznauje ako znovuzrodenie.

Naozaj, Boh Biblie je Boh, ktor dva ivot a vetci, ktor prijali jeho ponuku a dovolili mu, aby ich zachrnil od ich hriechov to dobre vedia. Rozdiel medzi stavom loveka pred a po znovuzroden nie je o ni men ako rozdiel medzi svetlom a tmou, o ni men ako rozdiel medzi mtvym telom a lovekom na vrchole svojich fyzickch sl. Tto skutonos, ktor tak jasne vidme v Starej Zmluve je jasne zopakovan Jeiom a apotolmi aj v Novej Zmluve. Nov Zmluva takisto jasne hovor, e to, o dva telu ivot je Duch. Jei vo svojom rozhovore s uenkmi po tom, o vystpil v Kafarnaumskej synagge povedal: Duch je, ktor oivuje; telo ni neoso. Slov, ktor vm ja hovorm, s duch a s ivot.(Jn 6:63) Zjavne aj Pavol sleduje tento ist princp, ke vo svojom prvom liste do Korintu hovor: Ktor ns aj uinil dostatonch za sluobnkov novej smluvy, nie litery, ale Ducha, lebo litera zabja, ale Duch oivuje. (2 Kor 3:6)

Tento ivot, ktor dva Boh, e vdy mus nejako navonok prejavi. Jednm zo zkladnch atribtov ivota je to, e sa prejavuje navonok. Inmi slovami, ivot ktor Boh vdchol do prrody sa prejavuje navonok. Vetko to nesmierne mnostvo energie vo vesmre. Neustly pohyb plant skrze gravitan sily. Elektromagnetick iarenie, ktor vyaruj hviezdy. Obrovsk mnostvo tepla, ktor kad sekundu vyiari nae slnko do okolitho priestoru. Pohyb vetkch astc, z ktorch sa skladaj atmy, to vetko nepretrite manifestuje Boiu stvoritesk moc. Presne tak o tom hovor aj Dvid v alme 8. A prve na tto nepretrit manifestciu nekonenej Boej sily a mdrosti v prrode mysl Pavol v Rmskym 1:19-20. Nie, anjeli, ktor s neustle v Boej prtomnosti sa nemlia, ke hovoria: Svt, svt, svt Hospodin Zstupov, cel zem je pln jeho slvy.(Izai 6:3) Niet pochb, cel vesmr bez prestania manifestuje Boiu slvu. A sm Hospodin je ten, ktor vetko udruje svojm venm slovom. Prve tak aj ivot kadho loveka sa mus prejavi navonok. Kad pohyb, schopnos komunikova, stava budovy, sklada hudbu, smia sa alebo plaka to vetko s prejavy ivota loveka. Mtvy lovek neportuje a ani nenamauje obraz.

ivot kresana sa manifestuje v skutkoch viery. Najprv sa lovek stva kresanom, tm, e prijma to, o Boh urobil na kri pre jeho zchranu. Potom prina ovocie dobrch skutkov. Nikdy nie naopak. Musme si uvedomi, e samy zo seba nie sme schopn urobi iadny dobr skutok. Zvrtenos nho srdca (Jer 17:9) nakoniec spsob to, e aj t najprimnejia snaha je poda Boieho tandardu kvality pokvrnen a pinav rcho (Izai 64:6). Biblia hovor plne jasne: Vetci sa odchlili, napospol stali sa neuitonmi; niet toho, kto by inil dobro, niet ani jednho. (Rim 3:12, alm 14:1). Ak nemme v naom ivote Kra (Boha), potom zkonite musme robi len to, k omu ns povedie nae hriene srdce (Sudcovia 21:25). Bez toho, aby v naich srdciach vldol sm Kristus, je naou jedinou ivotnou aktivitou hriech. Kad snaha urobi nieo dobr len znova a znova zopakuje v naich ivotoch sksenos apotola Pavla o ktorej hovor v Rmskym 7:18-24. Zisujeme, e niekde v ns je nepretrit zdroj hriechu a neprvosti.(Marek 7:21-23). Ako potom me kresan kona dobr skutky? Je len jedna monos. Kristus sa stane naim ivotom (Kol 3:4) a kon tieto skutky v ns. iadna in monos neexistuje, pretoe vetko, o je v ns a o je nae je plne hriene. Toto je to, o om hovor Pavol, ke pe do Efezu: Lebo sme jeho dielom, stvoren v Kristu Jeiovi nato, aby sme konali dobr skutky, ktor Bh vopred prihotovil, aby sme v nich chodili. (Ef 2:10) Bolo by plne nezmyslen, aby Pavol psal o jeden ver predtm v Ef 2:9 o tom, e nie sme spasen zo skutkov, aby sa nikto nechvlil a hne na to, to poprel vo veri 10. Zjavne teda, skutky z vera 10 musia by in ako skutky z vera 9. Ak s to teda skutky ? Odpove sa nachdza priamo vo veri 10: ... dobr skutky, ktor Bh vopred prihotovil A On sm je ten, ktor ich aj bude kona. My sami toho nie sme schopn. Toto s tie skutky, ktor Biblia oznauje ako skutky viery (2 Tes 1:11). Skutky, ktor s ovocm Kristovej prtomnosti v ns a to je to, o Pavol oznauje v liste Kolosenskm ako tajomstvo (Kol 1:27).

Pozrime sa vak ete na alie nemenej dleit dvody, preo Jakub vo svojej epitole nevytvra iadny rozpor s Biblickm uenm o spasen len zo samotnej viery. Sta len pozornejie tudova epitolu Jakuba, aby bolo zjavn, e Jakub prve tak ako vetci ostatn apotoli ver v spasenie zo samotnej viery. Sm Jakub hovor vo veri 1:14: ...i ho azda t viera me spasi? Apotol Jakub tu nehovor, e s to skutky, ktor prinaj spasenie. Ak by tak bolo, potom by on sm napsal tento ver plne odline. Vimnime si vak cel ver ete predtm, ne pjdeme alej a ukeme alie rovnako zsadne dvody. Otzka, ktor Jakub kladie vo veri 2:14 znie: o to prospeje, moji bratia, ke niekto hovor, e m vieru, a nem skutkov? Jakub adresuje tto otzku udom, ktor sce mali stne vyznanie viery a svojimi slovami (frza, ktor Jakub pouije doslova znie: ...ke niekto hovor..., ver 2:14) sa predstavuje ako kresan, ale v jeho ivote nie je iadny vonkaj prejav tejto viery. Viera tohto loveka zostva len v jeho intelekte ale neprina iadnu zmenu zmania, teda poknie (gr. metanoia). Z celej kapitoly sa zd, e tto udia verili, e existuje jeden Boh ale ich ivot nebol podroben tomuto Bohu, pretoe Jakub argumentuje prve touto vierou v existenciu jednho Boha vo veri 2:19. Vierou, ktor tto udia zdieaj s dmonmi. Zd sa, e cel kapitola jasne ukazuje, e tto udia s nekresania. To ako Jakub kladie otzku vo veri 14, ke oslovuje tch, ktorm je tento list uren ako: moji bratia avak hne na to hovor: ...ke niekto (in skupina ud ako itatelia listu) hovor... Neskr v tejto istej kapitole vo veri 20 pouva slov: , przdny lovee. Kresan je lovek, ktorho Boh naplnil svojou prtomnosou. V jeho ivote u viac nie je to przdne miesto, pretoe Ho zaplnil sm Boh. Zachrnen lovek hne od okamihu svojho znovuzrodenia zaka na svojom ivote to, o om hovor Pavol v liste do Kols: a ste v om (v Jeiovi Kristovi) naplnen...(Kol 2:10) Niet pochb, Boh je jedin, ktor me dokonale naplni nae przdne ivoty. Ni in a nikto in ns nikdy neme skutone a trvalo uspokoji a nasti. Toto je al dvod preo udia o ktorch hovor Jakub v druhej kapitole nie s skuton kresania.

Ak by to boli poda Jakuba skutky, ktor ns maj zachrni (ako sa to niektor snaia tvrdi), potom by musel ver 14 koni takto: ...i ho azda tak skutky mu spasi? Lene v tomto veri to tak nie je. Jakub jednoznane vo veri 14 hovor v plnom slade s ostatnmi apotolmi, e je to len samotn viera, ktorou sa prijma spasenie a e tto viera ak je skuton prinesie vonkajie ovocie skutkov. Inmi slovami, najprv spasenie, potom skutky. Vo veroch 2:10-12 apotol Jakub hovor, e ten kto poru len jedno jedin prikzanie previn sa proti vetkm. Toto tvrdenie z ns vetkch rob hrienikov, pretoe na svete nie je, nebol a nebude ani jeden lovek (okrem Jeia Krista), ktor by sa nikdy v niom neprevinil proti Bohu (1 Kr 8:46, 2 Kron 6:36). Takisto nesta poveda, e tento text sa vzahuje len na ivot Jakuba pred jeho obrtenm, teda na as pred tm ne prijal Jeia vierou a e potom lovek u mus kona dobr skutky, aby si zachoval svoje spasenie. Vo veri 3:12, Jakub hovor: ...Lebo mnoho klesme (prtomn as) vetci (teda aj apotol Jakub). Mete preta cel Bibliu a nikde nenjdete ani zmienku o tom, e by Boh odpal a oisoval od hriechu skrze nae skutky. Hospodin ustanovil len jeden jedin spsob pre oistenie od hriechu: ...a bez vyliatia krvi nedeje sa odpustenie.(id 9:22) Toto je jedin spsob v celom vesmre, cez ktor sa mohlo uskutoni nae ospravedlnenie a oistenie. Pretoe vak n dlh voi Bohu je nekonene vek a iadna zvieracia a ani udsk obe by nikdy nemohla postai na zaplatenie tohto dlhu ani len za konkrtneho loveka prinajceho tto obe a u vonkoncom nie za cel udstvo, tak Boh sm vo svojej nekonenej lske k nm sa stal lovekom a nechal sa ukriova hrienikmi na kri, aby ns zachrnil pred smrou a peklom, ktor sme si spravodlivo zaslili. Takto sa dokzala Boia lska a zrove Boh zostal plne spravodliv. Tvrdi, e spasenie sa dosahuje skutkami alebo z asti skutkami a z asti vierou je popretie toho, o Boh uril ako jedin cestu a teda je to len alia forma neposlunosti a vzbury loveka voi jeho Stvoriteovi. V celej Biblii teda nie je ani jedna jedin zmienka o tom, e by sa hriechy odpali skrze konanie dobrch skutkov. Musme ma plne jasno v tom, e spasenie a dobr skutky nemaj ni spolon. Samozrejme vak, e skuton spasenie povedie k ovociu dobrch skutkov.

Aj ke nm rozsah tohto lnku neumouje uvies vetky dvody a Biblick argumenty spomeme vak ete dva. Aj lovek, ktor ete len krtko tuduje Boie Slovo u vie, e jeden a ten ist ver v Biblii neme by pouit na obhajobu dvoch plne rozpornch tvrden. Samozrejme, konkrtny ver me ma svoju hlavn a potom aj vedajiu aplikciu ale ani tieto si vak nesm navzjom protirei. Avak ak z jednho vera vyvodme dve plne rozporn tvrdenia, ktor s navye na rovnakej rovni dleitosti potom to znamen, e aspo jedno z nich mus by nepravdiv. Vieme, e Biblia je plne konzistentn a nikdy si neprotire. Biblia je Boie Slovo a Boie Slovo je pravda. Apotol Pavol pouva v Rim 4:3 a v Gal 3:6 citt z Genesis 15:6: A uveril (Abrahm) Hospodinovi, a on mu to (Abrahmovi) potal za spravedlivos. na to, aby obhjil vo svojich listoch urench pre zbory v Rme a v Galcii to, e lovek sa ospravedluje pred Bohom len samotnou vierou. Toto je nepochybne jasn posolstvo celho listu Rimanom a aj listu Galatskm. Ak by Jakub pouil tento ist citt z knihy Genesis vo svojom liste vo veri 2:23 na to, aby ukzal, e sa lovek ospravedluje zo skutkov, potom by v Biblii bolo zsadne protireenie. Navye, ke tame tento ver tak ako sa nachdza vo svojom kontexte v knihe Genesis, jedin zver, ktor z neho meme vyvodi je ten, e Abrahm bol ospravedlnen z viery a to je prve to jedin o om tento ver z knihy Genesis hovor. Je plne nelogick zaklada tvrdenie, e lovek je ospravedlnen zo skutkov na zklade vera, ktor doslova znie: A uveril Hospodinovi, a on mu to potal za spravedlivos. (Gen 15:6) Jedin logick a biblicky konzistentn zver, ktor potom musme urobi je ten, e Jakub v druhej kapitole svojej epitoly hovor o tom, e viera v ivote ospravedlnenho loveka povedie ku konaniu skutkov. To je presne to, o vyplva z kontextu celej kapitoly a o sme aj vyie ukzali na zklade mnostva u spomenutch dvodov.

Je tu vak ete jeden dvod, ktor vyplva z toho, o sa v Novom Zkone dozvedme o vzahoch medzi apotolmi v rannej cirkvi. Otzka spasenia a teda toho ako sa lovek ospravedluje pred Bohom a ako me by lovek spasen je najdleitejia zo vetkch otzok. Jednotn odpove na tto otzku je absoltnou podmienkou jednoty medzi kresanmi. Kde nie je zhoda v tejto otzke tam nie je iadna pda pre jednotu. Na tejto odpovedi toti zvis venos loveka. Omyl v tejto odpovedi znamen ven smr pre tch, ktor sa nechaj zvies uenm ud alebo tradciou. Z listu Galatskm sa dozvedme, e Pavol by nikdy neustpil od presvedenia, e lovek sa ospravedluje samotnou vierou aj keby to malo znamena jeho oddelenie sa od ostatnch apotolov (Gal 2:5). Bolo to nieo, kvli omu bol ochotn kedykovek hoc aj zomrie, ak by to bolo potrebn. no, Pavol dobre vedel km a ako bol zachrnen a tto sksenos a toto poznanie plne zmenilo jeho ivot. To, e Pavol ver v spasenie zo samotnej milosti mus by po pretan jeho epitol zjavn. Prve preto aj udia, ktor toto popieraj pouvaj na svoju obhajobu zvyajne len uveden citt z epitoly Jakuba. Nie je iadny spsob ako spochybni to, e Pavol veril v spasenie a ospravedlnenie len zo samotnej viery. Z knihy Skutkov kapitoly 15, kde nachdzame zznam o tom, ako bol apotolmi vyrieen konflikt okolo obriezky sa dozvedme, e po svojom prchode do Jeruzalema sa Pavol najprv skromne stretva s ostatnmi apotolmi a teda aj s Jakubom, ktor bol vodcom zboru v Jeruzaleme. O tejto istej udalosti sa z listu Galatskm dozvedme toto: A poznajc milos, ktor mi je dan, Jakob, Kfa a Jn, ktor s povaovan za stpy, podali mne i Barnabovi pravice spoloenstva, aby sme my pracovali medzi pohanmi a oni medzi udom obriezky.(Gal 2:9). Nepochybne teda musela medzi apotolmi panova v otzke spasenia absoltna jednota. Bez toho by tento ver z epitoly Galatskm nedval zmysel. Navye je to prve Jakub, ktor na zver stretnutia v Jeruzaleme za vetkch apotolov hovor, e pre spasenie nie je potrebn, aby sa pohania obrezovali. Prv skutok, ktor Boh prikzal urobi Abrahmovi (a ktor mal by znamenm zmluvy medzi nm a Hospodinom v predobraze novozmluvnho krstu kresana) bolo obreza seba a cel svoj dom (Gen 17:10-13). Vimnime si, e Jakub doslova hovor: Preto ja sdim neznepokojova tch, ktor sa z pohanov obracaj k Bohu.(Sk 15:19) Vemi divn a rozporn tvrdenie zo strany Jakuba, ak by on sm veril, e lovek sa ospravedluje zo skutkov. Takisto v liste Galatskm nachdzame ete alie zmienky o stretnut s inmi apotolmi (Gal 1:18-19). Nikde vak netame, e by Jakub alebo ostatn apotoli karhali Pavla kvli jeho viere v spasenie z milosti. Prve naopak, je to sm Pavol, ktor karh Petra za to, e sa sprval v rozpore s touto zkladnou Biblickou pravdou (Gal 2:11-20). Ned sa pochybova: Pavol, Jn, Jakub, Peter, Jda a aj vetci ostatn apotoli plne jednotne verili, e lovek sa ospravedluje len samotnou vierou.

Pozrime sa ete na zver aj na in vere spomenut v vode. Jeremi 17:10 hovor o tom, e Boh odplat kadmu poda skutkov jeho zvrtenho srdca (Jer 17:9). On jedin skutone pozn udsk srdce a vie vetko o loveku a preto je jeho sd (na rozdiel od udskch sdov) dokonale a neomylne spravodliv. Mzdou hriechu je smr a ven oddelenie od Boha. To je to, o ak vetkch ud, ktor neprjmu Boiu ponuku zchrany v Jeiovi Kristovi. o sa tka sdu, o ktorom hovor Jei v Matovom evanjeliu vo veroch 16:27. Tento sd sa vahuje na okamik, ke Jei prde v slve na tto zem, aby zachrnil Izrael a ustanovil na Zemi tiscron krovstvo. Tejto problematike sa budeme venova v samostatnom lnku v budcnosti. Zatia sta poveda, e je to in sd, ne ten na ktorom bud sden kresania a e tento sd sa vzahuje len na ud, ktor bud i na Zemi v ase druhho Kristovho prchodu, ke sm Jei prde viditene spolu so svojou cirkvou (ktor bola najmenej 7 rokov predtm vytrhnut do povetria, aby sa stretla so svojm Pnom), aby ustanovil na tejto Zemi na tisc rokov svoje krovstvo a vldol z Jeruzalema.

Znamen teda to vetko, e Biblia podporuje to, aby kresania boli pasvni a nevmav a nekonali iadne dobr skutky? Spolu s Pavlom krime: Vbec nie!. Vo veri 2:16 samotn Jakub toto vetko aplikuje na kresanov, ke hovor: A keby im niekto z vs (kresania, ktorm pe tento list) povedal.... Je to Boia va pre nae ivoty, aby sme konali dobr skutky. Pavol hovor, ke pe svoj druh list do Korintu, aby sme sami seba skali, i stojme vo viere (2 Kor 13:5). Kresan ma kad de skma ovocie svojej viery a rozsudzova, i skutone stoj v tom, k omu ho povolal jeho Pn. Nech s nae ivoty naplnenm tchto slov a nech mme z Boej milosti kad de rs v kadom dobrom skutku, aby bol takto n Pn, ktor sa kvli nm vzdal vetkho oslven v naich ivotoch a medzi umi okolo ns. Svoje obcovanie medzi pohanmi majci dobr, aby vo veci, v ktorej vs ohovraj ako takch, ktor robia zle, vidiac vae dobr skutky oslavovali Boha v de navtvenia. (1 Pt 2:12). Nech ns Pn pri svojom zjaven njde ako poslunch a vernch sluobnkov.

Aktualizované: 2001-11-30