Biblická knižnica » Autori » Ján Šichula »
 
Zarovnať doľava Zarovnať nastred Zarovnať doprava Zarovnať do bloku Zmeniť typ písma na 'serif' Zmeniť farbu písma nadpisov Zmeniť farbu pozadia 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |

Ekumenický hod hracou kockou

Ján Šichula

Kad, kto sa poka porozumie dnenmu rastcemu ekumenickmu hnutiu medzi katolckou a nekatolckymi cirkvami, sa potrebuje prebojova cez vek mnostvo publikci a vyhlsen. Ani potom vak nie je zaruen, e sme uchopili podstatu veci a prenikli ku samm zkladom tchto tendenci. Som presveden, e sa nm to ani neme podari, km neporozumieme metde, ktor sa nachdza za kadm vyhlsenm. Tto metda je pre ekumenistov vemi dleit, pretoe im umouje vyhba sa obvineniu z protireenia alebo nepoctivosti. Bez tejto metdy by ekumenick hnutie nemohlo nikdy zjs tak aleko, ako zalo. Vaka tejto metde sa mnoh evanjelikli chytili na ekumenick hik. Mme obavy, e na ten ist hik sa bude chyta m alej tm viac rb a dovtedy, km nepochopia, e nvnada, ktor vyzer tak sladko a chutne, v skutonosti nem iadnu vivn hodnotu. Mete zjes kilogramy takejto nvnady, ale nikdy sa nenastite. Ekumenick slov s slov, ktor ni nehovoria. Mete ich preta tiscky strn a nikdy sa vlastne ni skuton nedozviete. O tom je tento lnok. Je to pokus o odhalenie tejto metdy a zrove vzva uchopi jedin mon duchovn zbra, ktor sa me postavi proti tejto dnes oraz viac spenej metde.

V tom okamihu, ke ns siln Boh zachrnil svojou zvrchovanou milosou a otvoril nm srdce, aby sme po rokoch vzbury a reblie mohli uveri Jeho slovu a by zachrnen Jeho milosrdenstvom, sa v naom ivote udialo niekoko vec, ktor ns navdy premenili. Jei ns zachrnil z naich hriechov. Medzi tmto mnostvom hriechov, v ktorch sme boli mtvi (nie zranen), sa nachdzal aj hriech nepoctivosti v slovch, hriech nejednoznanosti vo vyjadrovan, hriech zmtench a zahmlench mylienok a slov, ktorm sme poda naej skazenej vle priradili tak vznam, ak nm prve vyhovoval. Biblia sved, e tento hriech bol na zemi u krtko po poiatku sveta. Ke Satan priiel do zhrady, aby pokal Evu, od zaiatku pouil stratgiu padlch anjelov. Jeho prchod k Eve znamenal ponuku na zmenu vznamu slov, ktor vyriekol neklamn Boh. Bohom vyrieknut istotne zomrie (Gn 2:17) znamenalo poda Satanovho vkladu istotne nezomriete (Gn 3:4). Satan bol dsledn vo svojom zvode a tak sa poistil schopnm teologickm argumentom o nesmiernej vekosti Boha pre nae obmedzen udsk chpanie, o je in dodnes jeden za zkladnch argumentov skoro vetkch teolgov, ktor miluj nejednoznanos a slovn tmu a hmlu. Ve vlastne len Bh vie (Gn 3:5), ak vznam dal tmto svojim slovm. Vy obyajn udia tomu aj tak nikdy neporozumiete. Nikto vlastne nevie, na o myslel, ke to povedal. Vak? Dokonca ani neexistuj iadne dvody preo neveri tomu, o som ti teraz povedal. Pavuina zvodu sa rozirovala kadou slabikou, ktor Satan vyriekol. Po tom, o sa Eva priklonila k tejto diabolskej exegze za vdatnej pomoci toho, o vyzer ako svetov premira iadosti o, iadosti tela a chvastavej pchy ivota a zviedla aj svojho mua Adama, ktor nemal iadne nmietky proti tomuto novmu prstupu k Boiemu slovu, sa zana histria sveta, ktor sa od vyhnania prvch ud z raja stal smetiskom nepoctivch, mnohoznanch a przdnych slov. Odteraz je mon s Bomi slovami urobi skoro vetko. Stali sa hracou kockou navonok zbonch ud, ktor si nimi hodia poda aktulnej potreby a politicko-spoloenskej situcie. o hod, to in vsledok. Paleta vsledkov hodu hracou kockou vak m svoje hranice a tak sa postupne uke, ak monosti s prakticky pouiten.

Nie tak s Bohom. Boh sa nehr na mon vsledky a Jeho slovo nie je hraka v Jeho ruke. Boh svoje slovo dodral a Adam s Evou zomreli. Boh ich vyhnal zo svojej prtomnosti ete v ten ist de. Smr prela na vetkch ud bez rozdielu (Rmskym 5:12). Satan sa od poiatku ukzal ako klamr. Avak zatemnen udsk myse to u nedoke pochopi a tak tiscky rokov ije udstvo v ilzii o tom, e Boh klamal a e diabol mal nakoniec predsa len pravdu. udia sa zamilovali do ivota, ktorho jedin vyznanie je istotne nezomrieme (Jakub 4:13-17). Tento hriech, ktor budem alej v tejto eseji nazva slovn hmla, hriech, ktorm Satan nainfikoval cel udstvo, sa poas histrie zeme vyskytoval pod rznymi nzvami. Znmy je aj ako nazvanie tmy svetlom a svetla tmou (Izai 5:20); re, ktor je nad no - no a nie - nie (Mat 5:37); dvojjazynos (1 Timoteovi 3:8); przdne slov (Mat 12:36), at.

Ke Boh poslal z milosti svojho jednorodenho Syna, aby spasil Bo ud, poslal Ho ako Boiu pea na vetky Boie zasbenia. Jei priiel ako niekto, v kom bolo len no pre Boie slovo. Bolo nemon, aby Jei povedal nie na Boie slovo, ako to urobili Adam a Eva v raji po tom, o ich diabol zviedol. Jei priiel a stal sa Bom no pre cel Boie slovo. Boh v Jeiovi stoj za svojm slovom. Boh poslanm Krista definitvne potvrdil kad iaroku svojho slova. Bo Syn priiel a nekrval na obidve strany ako Izrael za Eliovch ias. Apotoli Jeia neboli in ako Jei sm, pretoe cez nich hovoril Jeho Duch. Cirkev apotolov nepoznala slovn hmlu. Preto Pavol hovor, e pre Boiu vernos slovo hovoren kresanom cez apotolov nebolo no a nie (2 Kor 1:18). Pavol vyie (2 Kor 1:17) vysvetuje, e re, ktor je nepoctiv (no aj nie), je re, ktor je z tela (hrienej prirodzenosti) na rozdiel od rei poda Ducha Boieho. Pre apotolov a cel prv cirkev bola jednoznanos, s akou rozprvali, dleit. Boie prikzanie je, aby kresania boli tu na tejto zemi tak, ako je Jei hore v nebi. Re pravch kresanov je poctiv, pretoe ten, ktor upevuje v Krista a ns pomazal, je Bh (2 Kor 1:21). Boh takto premiea nae myslenie a u ns priamej ceste nielen v naich skutkoch, ale aj v naom myslen, psan a hovoren. De za dom sa stle viac premieame na obraz Jeia Krista v obnoven mysle. U sa alej nechceme pripodobova tomuto svetu, ale hadme to, o je hore, kde sed Kristus po pravici Boej. Kristus, ktor je ten ist vera, dnes i naveky. Kristus je stle ten ist a Jeho mylienky sa nemenia. Jeho mylienky mme napsan v Biblii skrze inpirciu Jeho Duchom. Jeho slovo sa nemen, pretoe Kristus je stle ten ist. Jeho slovo je poctiv a priame, pretoe Kristus je poctiv a priamy. Boh nie je ako smrten lovek a Boie slovo nie je ako slovo hriechom zotroench ud. Takto to je, kdekovek otvorme 66 knh Biblie. Jednoznanos sprvy o spasen z milosti, ospravedlnen z viery, jedinenosti Krista a pevnosti Jeho Slova oslujco iari zo strnok Biblie. Kokokovekkrt otvrame svoje Biblie, tokokrt vieme, e tto kniha nie je ako in knihy. Len ona sama je Boie slovo. A tak ako sa od tohto hriechu slovnej hmly kresan postupne oisuje? Tak, ako od vetkch ostatnch hriechov. Je to Kristovo slovo, ktor ke v om bohato prebva, oisuje ho a u ho ako rozma poda Krista (Kolosenskm 2:8). Pome vak teraz linerne alej na naej asovej osi.

Potom po smrti apotolov prichdza ra ich nasledovnkov. V histrii cirkvi zvykneme tch, ktor prili hne po apotoloch, oznaova ako apotolskch otcov a alie genercie tch, ktor prili po nich, ako cirkevnch otcov. o vidme, ak sa pozrieme do ich spisov? Vidme rozdiel a zmenu. Svetlo evanjelia u nie je a tak jasn. Strcaj sa jasn obrysy a hranice medzi pravdou a omylom sa zdaj rozmazan. Evanjelium tu ete stle je a miestami alej iari, ale akoby sme na neho pozerali cez matn fliu. Na inch miestach sa u zase vemi zotmelo. Nezakod zacitova, o o obdob 4. a 15. storoia hovor vek presbyterinsky teolg 20. storoia J. Gresham Machen (18811937):

A skutone, nikdy v tomto obdob vak Boh nezostal plne bez svojich svedkov; svetlo ete stle svieti zo svtch strnok; ale ak er sa v tej atmosfre to svetlo zdalo! Zdalo sa, e evanjelium bude navdy pochovan.[1]

Tu sa ned generalizova a tak sa na kadho treba pozrie osobitne. U v druhom storo sa miestami objavuje hmla tak hust, e u sa ned urobi ani jeden krik. Miestami to zana by pre duu kresana nebezpen. Ako prechdzame od spisu ku epitole a od epitoly ku spisu, sme v pomykove. Postupne sa hrozivo napa proroctvo apotola Pavla, ktor vyriekol, ke sa lil so starmi v Efeze (Skutky 20:30). S kadou prichdzajcou generciou sa hustota slovnej tmy zvuje. In znmy teolg Gordon H. Clark, ktorho iakom bol aj John W. Robbins, teraz psobiaci ako riadite Trinity Foundation, hovor na adresu znmeho predstavitea tejto epochy kresanstva toto:

Naprklad Justin Martyr (asi 100165 po Kr.) bol samozrejme muenk; pravdepodobne bol kresan; ale pri pohade na jeho uenie o obeti zmierenia by som nehlasoval za jeho prijatie za stleho lena nho zboru s monosou pristupova ku veeri Pnovej.[2]

A sm Martin Luther, ako asi najznmej predstavite protestantskej reformcie, hovoril o evanjeliu v podan cirkevnch otcov prirovnanm, e je ako mlieko, ktor bolo preceden cez vrece pln uhlia, kde po takomto kone je ak o aj len zisti, i to vbec ete je mlieko.

U tu niekde v 2. a 4. storo sa zanaj objavova a formulova tak pre evanjelium smrtiace doktrny, ako je znovuzrodenie v krste, sviatosti nevyhnutn ku spse, totalitn autorita biskupov, kltorn ivot, utrpenie veriaceho potrebn ku spse, tradcie ud, ktor ruia Boie slovo, at. Ke tame tieto spisy, meme vidie, ako u zana psobi krok za krokom tajomstvo slovnej hmly, ktor je sasou vekho tajomstva neprvosti. Mnoh z tchto znmych osobnost tejto ry u aktvne pouvaj tak elementrne techniky tohto prstupu ako je podliezanie slov; tancovanie s frzou na mieste; skok do neznma; plhanie sa do fiktvnych vok; ticho, ktor ohluuje; o sme tu dnes ete nemali; vynechanie jasnej defincie, omieanie frzy stokrt dookola; sta, e sme pouili to ist slovo, na priradenom vzname u nezle; vstvanie a  lhanie so synonymom v nru; skok do vky cez mylienkov prekku; tek z miesta inu; vkladanie vlastnch mylienok do textu; syntza za kad cenu; nhla zmena tmy; nenpadn ignorcia nmietky; tanie z textu toho, o tam nie je; krtenie slov vo zverku; stlanie a rozahovanie vety a mnoh alie techniky nepoctivho teolga a okrem inho aj techniku, ktor je dodnes jednm z najdleitejch nstrojov a je znma ako: je to tak, lebo si to elm, bodka. Tto posledn technika je znma v anglicky hovoriacom svete ako argument from silence (angl. argument z nioho). Tu niekde sa objavuje mu, ktor bude pre rmsku cirkev v budcnosti vemi dleit. Je to mnch Vincent Lrinsk, ktor il v 5. storo na ostrove pri stredomorskom pobre v blzkosti mesta Cannes. Kad, kto podcen vznam Lrinskho na formovanie budcej rmskej teolgie, je vo vekom nebezpeenstve toho, e nepochop zkladn techniku, pomocou ktorej pracuje. Bol to prve Vincent Lrinsk, ktor dal katolckym teolgom nstroj obrovskej dleitosti. Tento nstroj sa neprestal pouva dodnes a je jednou z hlavnch zbran rmskej obrany proti pravde evanjelia a tie sa aj dnes intenzvne pouva pri budovan ekumenickej pevnosti. Asi u horte zvedavosou, o o vlastne ide. U vs nenechm dlho aka. Lrinsk otvorene nepokladal Bibliu za dostaton a vlun pravidlo viery a morlky. Inmi slovami, neveril v Sola Scriptura. Pravidlo, ktor ponkol ako nhradu, bolo istou formou ohranienej cirkevnej tradcie. Toto ho vak neurobilo obzvl᚝ uitonm pre katolcku cirkev. To, o ho nezmazatene zapsalo do dejn katolckej dogmatiky, je jeho nasledujce tvrdenie. Pozorne si teraz viackrt pretajte, o napsal jezuitsk kaz Rajmund Ondru v knihe Oxfordsk lexikn svtcov, kde tame o Lrinskom toto:

alia Vincentova zsada, ktor mala vplyv na rozvoj kresanskej vierouky, je tvrdenie, e rozvoj cirkevnej nuky neprotire stlosti tradcie. Podmienkou vak je, e tento rozvoj je naozaj rozvoj a nie zmena, pretvorenie nuky. Tto zsada m platnos aj na konci 20. storoia...[3]

Takto Lrinsk sn prvkrt formuloval obhajobu a vysvetlenie pre ekumenick a teologick hod kockou. Nemm as uvdza teraz modern prklady toho, ako dnen katolcki apologeti pouvaj tto zsadu na to, aby unikli aj z takej slepej uliky, kde poda biblickej logiky u niet miesta na pohyb. Len tto tma samotn by stla za samostatn lnok. Tto zsada rob interakciu s katolckym uenm zo strany protestanta ovea nronejou, ne keby sme ju proste len ignorovali. Vsledkom je okrem inho naprklad aj to, e to, o je pre protestanta zjavn protireenie, sa takm u vbec nemus javi pre katolka. Z mnostva prkladov spomeniem len koncilov dokumenty II. Vatiknskeho koncilu a koncilov pred nm, ako bol naprklad Tridentsk koncil. U len letm tanie vzbud siln dojem, e tu s tvrdenia, ktor proste nie je mon zmieri. Naprklad tvrdenia o iadnom spasen mimo katolckej cirkvi z st Tridentu a tvrdenia o Boom plne zachrni aj moslimov z st Vatiknu esdesiatych rokov 20. storoia. Fiktvny ale realistick dialg medzi dvoma stranami by mohol vyzera aj takto:

Protestant: Potom, o som si pretal dokumenty katolckych koncilov za poslednch 500 rokov, doiel som k zveru, e katolcka cirkev neme by Semper eadem (lat. vdy rovnak), pretoe jej koncily si zjavne protireia a mnohokrt zmenila svoje uenie.

Katolk: Prekvapen tvrdenm protestanta a chvu ticho stojac hovor: Vy asi mte na mysli nejak tie okrajov veci, ako je jedenie msa v piatok a podobne. Nikdy sme ale netvrdili, e v tchto veciach neme djs ku zmene. Ale ke djde na vetky kritick veci, ktor tvoria katolcku vieru, v tch sme sa nezmenili od doby apotolov.

Protestant: Nie, vbec nemyslm na okrajov veci ako s naprklad nariadenia okolo pstu. Hovorm o doktrnach tkajcich sa napr. spasenia alebo cirkvi alebo Boieho slova a jeho vkladu. Vae uenie je pln zmeny a protireen.

Katolk: o konkrtne mte na mysli? Ja by som si tak nieo u dvno vimol, ve tie dokumenty predsa dobre poznm. S podstatnou asou mojej viery.

Prostestant: Preo Tridentsk koncil preklna do pekla vetkch protestantov, ktor vyznvaj Sola Fide Sola Scriptura, zatia o Druh vatiknsky koncil im dva ancu dosta sa do neba a pripa, e mu ma podiel na Kristovom spasitenom diele do tej miery, do akej sa podobaj na katolcku cirkev? Tieto veci sa predsa nedaj spoji. Je to ako miea vodu s olejom.

Katolk: Ach, to nie je zmena, ale rozvoj. Muste rozliova medzi tmito dvomi kategriami v prstupe ku katolckej cirkevnej nuke. Potrebujete sa asi najprv oboznmi s dielom Vincenta Lrinskho, ak ste tak ete neurobili. On toti formuloval princp, ktor plat aj na takto situcie. Naozaj sa vm len zd, e je to protireenie, ale v skutonosti to tak nie je. Pretajte si komentre univerzitnch profesorov a kardinlov ku tmto dokumentom. Oni sami sa vo svojich vysvetleniach odvolvaj na tento 1500 rokov star princp.

Tu n imaginrny rozhovor prerum. Ako teraz alej? o by ste poradili nmu protestantovi? Nech je vaa rada akkovek, pome teraz alej v naom pojednan. Nebol to toti len Vincent Lrinsk, ktor dal katolckej teolgii tak dleit pracovn nstroj, aj ke jeho miesto je nesmierne dleit. Bez neho by bol slovn hod kockou aie uskutoniten. Pre plnos treba spomen ete aspo dve hnutia v dlhej histrii katolckej cirkvi.

Poas vrcholnho stredoveku prebieha v rmci katolckej cirkvi filozofick a teologick zpas medzi dvoma hnutiami scholastiky. Dnes zvykneme rozliova tieto hnutia ako realizmus a nominalizmus. Rmska cirkev si vdy o sebe myslela, e m vo svojich rukch nesmierne siln a schopn filozofick nstroje. Km nepochopme to, ako had na svoje vlastn filozofick metdy s vekou hrdosou, nememe pochopi ani spsob, akm formuluje svoje ekumenick vyhlsenia a vbec teologick dokumenty ako tak. Vo svojich rukch m nstroj, bez ktorho by len ako mohla obhajova svoju nekonene spletit, komplikovan a rozporupln teolgiu. Bol to prve scholastick realizmus, ktor sa stal nstrojom preitia na celch 5. storo po zdrvujcom zsahu, ktor dostala poas protestantskej reformcie. Pozrime sa teraz na to, o nm povie o tomto nstroji presbyterinsky teolg Dr. Alan Cairns:

Realizmus

Scholastick doktrna z obdobia vrcholnho stredoveku pripisovan dominiknskemu rdu a zaloen na teolgii Toma Akvinskho. Zdrazovala objektvnu realitu vec bez ohadu na osobu, ktor na ne mysl. Na univerzlne princpy sa pozerala ako na skutonch primeranch predchodcov a pomo cnkov viery. Silne sa priklala ku realite sviatostnej milosti, ktor psob opus operatum (lat. vykonanm konu). V obidvoch tchto otzkach proti nej silne stli nominalisti.

Kresansk realizmus je to, o niektor rmskokatolcki teolgovia nazvaj ako ich cirkvi vlastn jedinene katolcky spsob na integrovanie mnostva filozofi, ktor podopieraj jej rozlin teologick a doktrinlne orientcie (R.P. McBrein, Katolicizmus, str. 1178). Zbaven zhadnosti toto tvrdenie znamen, e Rmskokatolcka cirkev m jedinen spsob, akm uzmierova protireiv elementy, ktor psobia v jej ivote a teolgii. Tento spsob funguje prostriedkami kritickho realizmu.[4]

Pozorne si vimnite hrdos, s akou katolcka cirkev chvli svoje dlho vyvjan nstroje. To bol druh nstroj potom, o ns Lrinsk nauil, ako pusti zmenen uenie do kresanstva a pritom ho nenazva novm, ale premenova ho na rozvoj. Teraz u vieme aj to, ako zmierova nezmieriten. Dnes m tento jedinen nstroj v katolckej cirkvi hlavne podobu synergizmu. Bol jedinene pouit aj pri prprave Spolonho vyhlsenia o ospravedlnen z viery. Naneastie luternski teolgovia z nejakej zhadnej priny dnes na rozdiel od Martina Luthera nechpu, ako me rmska cirkev s niem shlasi a aj neshlasi a to jednm dychom. Chytili sa do synergickej pasce dnenho katolicizmu. Ke sa poas Druhho Vatiknskeho koncilu oddelili tzv. Tradin katolci od Rma, tak jednm z dvodov pre odchod bolo to, e tto katolci neboli ochotn s poda tejto metdy tak aleko, ako to chcel Rm tch ias. Samotn tradin katolci nazvaj dnen Katolcku cirkev pojmom Nov cirkev a seba pokladaj za vernch rmskych katolkov. My pre nich skrze ich snahu o poctivos v rei mme sympatie, pretoe s nimi shlasme v tom, e katolicizmus z ias Tridentskho koncilu je nboenstvo v mnohom vemi odlin od Vatiknu 21. storoia. O tom sa chystm napsa viac v inom lnku. Sta sa vak pozrie na dokumenty, ktor na Internete publikoval tradin katolcky biskup Oliver Oravec[5] a rchlo pochopme, ak je jeho problm s dnenm Rmom. Nechce sa adaptova na dnen rmsky synergizmus a to ho vysunulo mimo vek kruh. Sm Oliver Oravec nazva tento megasynergizmus pojmom modernistick bludy. Naozaj je dnes u asi nemon i uprostred rmskej cirkvi a pritom neprija rozsah, v akom sa tto metda pouva. Zd sa, e pre takch ud, sa spoloenstvo tradinch katolkov stalo novm miestom na existenciu. To, o o tomto dnenom synergizme hovor profesor David Estrada, ke komentuje nedvne Spolon vyhlsenie o ospravedlnen z viery, nm dva alie svetlo do celej situcie:

Synergistick tlak v katolicizme

... Element synergizmu [pozn. dnen podoba kresanskho realizmu] sa vyskytuje v celom katolckom chpan ospravedlnenia a ohrozuje absoltny charakter milosti v spasen. Tu nepome utieka sa [pozn. to je to, o katolcky teolg zvyajne urob] ku zloitm a rozpracovanm scholastickm [pozn. tu je zase pvod tejto metdy] deliktnostiam v snahe o rieenie tohto problmu.[6]

Do zbierky chba ete tret, a v naom pojednan posledn, nstroj. John Robbins ho v jednom svojom lnku opisuje takto.

Rmskokatolcka cirkev sce nevymyslela, no zato s entuziazmom prijala a zdokonalila ako svoju hlavn teologick metdu, umenie nejednoznanosti. Jezuiti potom povili nejednoznanos z umenia na vedu. Ako kresania sa nesmieme nikdy da oklama tm, e dvaja udia pouvaj tie ist slov, ale tmto slovm dvaj in vznam. Nikdy nesmieme zabudn na to, e vznam pojmov je urovan systmom, v ktorom sa vyskytuj.[7]

Asi iaden zo spomenutch nstrojov nie je dnes tak vemi spen a rozren ako tento, ktor poslil u stovkm, ak nie tisckam, rznych spolonch dokumentov a vyhlsen. Dnen protestanti s tak naden z toho, e katolci pouvaj tie ist slov ako oni a dokonca slov, ktor s v Biblii, e v zplave ekumenickej radosti prestali chpa t najelementrnejiu lekciu. Mali by si pozorne vypou vyie citovan varovanie Johna Robbinsa.

Na zver

V tejto chvli by u malo by jasn, ako je mon, e katolk me preta napr. 1 Korintskm 15:1-3 a prehlsi, e tieto vere uia spasenie cez katolcky systm sviatost. Jeho pracovn trojat, tak ako sme ich vyie opsali, mu dvaj skoro nekonen manvrovac priestor. Stle m miesto, kde unikn, aj ke to vyzer u plne bezndejne. Je to ako vo filmoch s Jamesom Bondom, kde hlavn hrdina nakoniec vdy pouije nejak nov technolgiu, s ktorou sa doke dosta aj zo situcie, kde si vetci divci myslia, e je po vetkom. Alebo ak si poiiam prklad z rozprvok, interakcia s katolckou dogmatikou je ako boj so sedemhlavm drakom. Ke odseknete jednu hlavu, vyrast namiesto nej alie tri. Tak je to aj s ekumenickm hodom kockou. A ak prve doli vetky argumenty, stle tu je ete jeden, ktor je vdy pripraven v zlohe: Ale vy ste ete urite netali kniku XXX od autora YYY, ktor vyla len teraz minul mesiac a ktor mi nedvno poslal mj dobr priate PPP, ktorho vy nemte to astie pozna, a kde sa tento problm BBB riei prve z tohto novho uha pohadu UUU, poda najnovieho stanoviska predstavitea JJJ, ktorho vysvetlenie odporuila aj komisia KKK. O tomto vak budem hovori viac v samostatnom lnku. Najhorie na tom vetkom je to, e aj ke si urobme domcu lohu pri tdiu katolckych a ekumenickch spisov akokovek poctivo, nikdy nevieme, ak bude vsledok najbliieho hodu teologickou kockou. O tom to toti cel je. Hod kockou rob kvli svojej nevypotatenosti veci nadmieru obtianymi. Nie je vak dvod aka sa. Vazstvo pre nae myslenie a ivot prichdza vo chvli, ke si uvedomme, e pretoe ekumenick teologick metda je od zkladu chybn, s chybn aj vetky vsledky, ktor zakadm prina. Navye, aj ke by na chvu priniesla zdanlivo biblick vsledky, tieto s neplatn, pretoe boli dosiahnut poruenm biblickch pravidiel hry. Biblia odmieta takto hraciu kocku a s ou odmieta aj vetky potencilne vsledky a kombincie. Ke vak biblick kresan prejde za oponu, nhle uvid to, o bolo jasn od zaiatku:

Biblick kresanstvo a rmske nboenstvo s si navzjom opakom.

Rm bude za pomoci svojich troch dleitch nstrojov tvrdi, e to tak nie je a e opak je pravdou. My odmietame tvrdenie Rma, pretoe od zkladu odmietame jeho teologick metdy. iadne mnostvo letenej rtoriky a slovnej gymnastiky neme zmeni tto skutonos. Nech Boh pole svoju pravdu a svoje svetlo.


[1] Transcendentn Boh, J. Gresham Machen, (The Banner of the Truth, 1982), str. 111

[2] Dnen evanjelizcia: Falon alebo pravdiv?, Gordon H. Clark,(The Trinity Foundation, 1990), str. 100

[3] Oxfordsk lexikn svtcov, David Hugh Farmer (Kalligram, Bratislava, 1996), str. 628

[4] Slovnk teologickch pojmov, Alan Cairns (Ambassador-Emerald Int., 1998), str. 293

[5] http://home.nextra.sk/olivero/25.html

[6] Spolon vyhlsenie o doktrne ospravedlnenia zo samotnej viery, David Estrada, (Christianity & Society, Vol. XI, No. I, January 2001), str. 13

[7] Baiaci vlci, John W. Robbins (The Trinity Review), http://www.trinityfoundation.org/reviews/journal.asp?ID=163a.html

Aktualizované: 2001-03-28