Biblická knižnica » Autori » Ján Šichula »
 
Zarovnať doľava Zarovnať nastred Zarovnať doprava Zarovnať do bloku Zmeniť typ písma na 'serif' Zmeniť farbu písma nadpisov Zmeniť farbu pozadia 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |

Je Rimanom 7:14 – 25 o kresťanovi alebo nie?

Ján Šichula

Obsah:

     Na vod:
     Gramatick a tylistick faktory, ktor by mala zodpovedn exegza Rimanom 7:1425 zobra do vahy:
     Dvody, preo si myslm, e lovek z Rimanom 7:1425 je kresan:

Na vod:

  1. V Rimanom 7:16 Pavol opisuje kresanov ako tch, ktor zomreli Boiemu zkonu, aby mohli patri Kristovi a prina ovocie. Je teda zjavn, e v nejakom aspekte kresan zomrel Boiemu zkon. To ale neznamen, e v ivote kresana viac nie je iadne miesto pre Bo zkon. Pavol v 8. kapitole hovor hne dvakrt o tom ako sa zkon dotka kresana. Ver 8:4 hovor o tom, e kresan napa poiadavky zkona a 8:7 zase (implicitne) o tom, e kresan sa podriauje Boiemu zkonu.
  2. Preto usudzujem, e v texte Rimanom 7:1425 nie je ni, o by vyluovalo monos, e ide o kresana. Ani fakt, e som zomrel zkonu, ako typu zmluvy (kde je pre vzah rozhodujca dokonal poslunos na strane loveka, na rozdiel od zmluvy zaloenej na milosti) medzi lovekom a Bohom to nevyluuje. V inch aspektoch m toti kresan naalej vzah k Boiemu zkonu.
  3. Zkon je naalej pravidlom ivota aj pre kresana. Aj pre kresana po Golgote a po Letniciach sa hriech definuje ako prestpenie zkona (1. Jn 3:4). Kad hriech, i u kresana alebo nekresana je hriech proti zkonu (Jakub 2:8). Aj kresan sa mus z Boieho zkona dozveda, ak je Boia va (1. Korintskm 7:39). I kresan m ostrha Boie prikzania (Zjavenie 14:12). A tak ako je moja spravodlivos hore v nebesiach a je objektvna, tak aj Boia va nie je v pocitoch alebo mojom srdci, ale je hore v nebesiach, nado mnou a je objektvna, je to Bo zkon. Preto poda ma ni v Rimanom 7:1425 aprirne nevyluuje, e by nemohlo s o spasenho loveka.
  4. State 7:16 a 7:1425 netreba stava proti sebe ako nieo, o sa vyluuje. Sta 7:1425 je potrebn na to, aby Pavol vysvetlil ak vzah k zkonu a k hriechu zostva v ivote kresana i po tom, o sa udiali veci zo 6. kapitoly, i paralelne k tomu o om bude hovori v 8. kapitole.

Gramatick a tylistick faktory, ktor by mala zodpovedn exegza Rimanom 7:1425 zobra do vahy:

Analza Rimanom 7:725 v gramatickej kategrii slovesnho asu:

Ver Gramatick asVer Gramatick asVer Gramatick as
7minul14prtomn21prtomn
8minul15prtomn22prtomn
9minul16prtomn23prtomn
10minul17prtomn24budci
11minul18prtomn25prtomn
12prtomn19prtomn  
13minul20prtomn  

Analza Rimanom 7:725 z hadiska tlu a intenzity:

Dvody, preo si myslm, e lovek z Rimanom 7:1425 je kresan:

  1. Pokladm za pravdepodobn, e Pavlove mylienky te konzistentne od Rimanom 6 cez kapitolu 7 a po kapitolu 8. Uprostred prdu sa postupne pozer na kresana vo vzahu k trom kovm skutonostiam, ktor figuruj v jeho sksenostiach: a) hriech (6), b) hriech a zkon (7), c) zkon a Duch (8:18) a d) Duch (8:930). Rozdiel medzi 7:1425 a zvykom textu preto nemus ukazova na in stav (kresan/nekresan), ale skr na ten ist stav z rzneho uhla pohadu.
  2. V Rimanom 7:1415 nenachdzam ni, o by vyadovalo zver, e asto opakovan ja treba chpa spsobom, ktor Pavla ditancuje od sksenosti, ktor opisuje. Hlboko bytostn muky a frustrcia s prli plastick a priostro pliv, ne aby sa ja dalo zredukova na prost rencku figru. Vychdza mi to, e Pavol hovor z vsostne vlastnej sksenosti. V opanom prpade zostva iba tvrdenie, e toto ja opisuje pomaly kohokovek inho, len nie Pavla. Je to udraten? Ja tl rozprvania zvolil Pavol preto, aby predstavil typick sksenos, sksenos, ktor je tak typick, e zaha aj moju vlastn. Ak to nie je Pavol/kresan, potom najprectenej ja text NZ, je o niekom inom ako ja.
  3. Tento lovek je pokorn. Uvedomuje si, e v om neprebva ni dobr. Jeho poznanie vlastnej skazenosti plne zodpoved kresanovi.
  4. Raduje sa z Boieho zkona takm spsobom, akm to doke iba kresan.
  5. Tto pas len ako mono chpa autobiograficky s ohadom na Pavla. Opis sa nehod na Pavla pred obrtenm. Pavol sa pred obrtenm charakterizuje ako pyn, samospravodliv farizej, ktor je a do stretnutia s Kristom skalopevne presveden, e Boha plne uspokojil svojou spravodlivosou zo zkona (pozri Galatskm 1:1314, Filipanom 3:46). N lovek z Rimanom 7 je vak presne opan, v plnosti preva, e Boha nedoke a neme uspokoji vlastnmi skutkami.
  6. V tomto loveku je jeho skuton JA odlen od prebvajceho hriechu (=tela). To me plati iba o kresanovi. V prpade nespasenho loveka niet, o rozliova. Nekresan je telom a iba telom; ni viac.
  7. Tento lovek ti po skutonej absoltnej dokonalosti a poslunosti tak, ako to doke iba kresan (7:21).
  8. Tento lovek si uvedomuje nedokonalos a nedostatonos svojich skutkov tak, ako to doke iba kresan (7:19). Uvedomuje si, e nedoke na 100% naplni Bo svt, duchovn, dokonal a spravodliv zkon. Toto je ale charakteristick skr pre kresana ako nekresana. Ve prve sebaklam, e ijem tak ako Boh chce a nemm hriechu, zatvrdzuje ud voi evanjeliu a i to nie je prve poznanie seba samho ako plne hrieneho vo svetle Boieho zkona, ktor je neodmyslitenou sasou spasenia? Tu ale iesty bod stle nekon. pecilne si vimnime spsob/tl/formu akou tento lovek vyjadruje svoju hrienos. On nehovor iba o nejakej laxne pecifikovanej nedokonalosti, ako to zvyajne urob nboensk lovek, ktorho, povedzme, osobne evanjelizujeme na ulici. Typick nboensk lovek zvol napr. nasledovn formu: no, viem, e nie som plne dokonal a svt, ale ve kto ije bez hriechu? I napriek obasnm pokleskom inak ijem vemi morlny a sporiadan ivot. Nie som vrah, ani lupi. Ke sa pozriem na ud okolo seba, viem, e na tom nie som a tak zle. A navye, Pn Boh je milosrdn, vie, e sme slab a nedokonal, od nikoho predsa neme vyadova dokonal ivot. Na sde moje dobr skutky urite previa moje zl skutky. Ak priepastn rozdiel v hbke a spsobe vpovede medzi nam fiktvnym (a predsa plne realistickm) nboenskm lovekom a lovekom z Rimanom 7:1425. Povedan skrtene, Rimanom 7:1425 nie je spsob, akm neveriaci udia zvyajne opisuj svoju hrienos.
  9. Tento lovek nenvid hriech a vlastn zl skutky spsobom, akm to doke iba kresan (7:15).
  10. V texte sa antropologick zloka nho loveka oznauje ako vntorn lovek. V NZ ale tento vraz pouva iba Pavol a na inch 2 miestach ho jednoznane pouva pri opise spasench ud (2. Korintskm 4:16, Efezskm 3:16).
  11. Vere 7:24 a 25. Rieenie na problm tohto loveka (to, e vlastn telo smrti a je biednym lovekom) a tie na zpas, v ktorom ije, le v eschatologickej budcnosti (t. j. v budcom veku a nie v terajom prtomnom veku tohto ivota). Preto text neukazuje na rieenie v podobe napr. potreby poknia, obrtenia, uverenia v evanjelium, o by sme mohli oakva, ak by ilo o nespasenho loveka alebo v podobe alieho posvcovania, i lepej techniky na boj s hriechom, o by sme mohli oakva, ak by ilo o telesnho, i neposvtenho kresana. Ni tak vak text nenaznauje, naopak, rieenie opsanho problmu je v tomto veku nedostupn. Najprv mus nasta obrovsk eschatologick transformcia v podobe vzkriesenia do novej existencie. To ale presne koreponduje s tm, o Pavol u o kresanoch vo veroch 8:1011. Tam je problm opsan slovami telo mtve pre hriech a budce eschatologick rieenie je opsan slovami oiv aj vae smrten tel.
  12. Ak by sme prijali stanovisko, e sa jedn o nekresana, ktor had zchranu z viny hriechu (t. j. ospravedlnenie u Boha vierou v evanjelium), potom je vraz Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?! z vera 7:24 nanajv udnm termnom pre vyjadrenie reality spasenia vierou bez skutkov zkona. Ako potom budeme tento vraz chpa, kee tento lovek m zjavne nslednm spasenm (ktor ete nem, ale bude ho ma vierou v evanjelium) zska vytrhnutie z tela smrti? A v akom zmysle s potom kresania tu na zemi vytrhnut z tela smrti?
  13. Pavol hovor v prvej osobe jednotnho sla a hovor v prtomnom ase. Existuje vea dvodov pochybova, e by sa v tomto texte mohlo jedna o historick przent (vi poznmky Daniela Wallaca na tto tmu).
  14. Ver 7:25. Tento lovek pozn Pna Jeia spsobom, postojom a vierou akmi ho doke pozna len kresan. Konkrtne: Tento lovek osobne pozn Pna Jeia Krista a spolieha sa na neho vo veci svojho plnho vykpenia. On vie, kde je rieenie na jeho problm. On vie, e Kristus ho raz vytrhne z doterajieho tela tm, e mu d nov telo.
  15. Spsob akm lovek v Rimanom 7:1425 aplikuje zkon na usvedenie seba samho z hriechu aleko viac zodpoved Pavlovskmu (samozrejme, e Pavlovsk chpanie je sasou irieho poletninho novozmluvnho chpania Boieho zkona) chpaniu lohy zkona v Boom plne spasenia, ne idovsko/judaistickmu chpaniu, ktor nachdzame u nespasench idov 1. storoia. Vtedajie idovsk chpanie lohy zkona vedie k horkovitmu stavaniu samospravodlivosti. Pavol prina chpanie lohy zkona (napr. Rimanom 3:20), ktor dostal ako apotol ry Novej zmluvy zjavenm od Krista a prve toto chpanie poburovalo jeho idovskch protivnkov. A aj ke sn smieme poveda, e NZ chpanie lohy zkona je v SZ naznaen, i iastone poodhalen, ani to neme umeni radiklnos a prevratnos tohto NZ drazu pri vysvetovan lohy Boieho zkona. Takto chpanie (a nsledne osobn praktizovanie tohto chpania) maj vak iba kresania, ktor a skrze Krista spoznali cel vhu a autoritu Boieho zkona a jeho dominantn funkciu. A tak aj tto skutonos vidm ako aliu podporu pre chpanie, e v prpade Rimanom 7:1525 sa jedn o spasenho loveka.
  16. Ver 7:24. Mylienkovo je vemi blzky veru Rimanom 8:23. Volanie toho rozdvojenho loveka je poda ma volanie kresana, ktor ti po vykpen tela.
  17. Stav tohto loveka nezodpoved tomu, o Pavol mysl pod vrazom poda tela v Rimanom 8:1 a vrazom v tele v Rimanom 8:8. lovek z Rimanom 7:1525, teda nie je v tele v tom zmysle ako v tele definuje Rimanom 8:8.

        Zdvodnenie:

    1. V Rimanom 8:8 je to cel lovek, ktor bu je alebo nie je v tele. V Rimanom 8:5 je to op cel lovek, ktor bu je alebo nie je poda tela. Pri opise nespasenho loveka v tejto asti 8. kapitoly, Pavol nepouva iadne antropologick delenie na zloky. Na nespasenho loveka sa takto pozer ako na Bohu a zkonu nepodriaden celok. Ke vak v 8. kapitole hovor o spasenom loveku, pouva antropologick delenie na zloky (pozri 8:10 a 11). Spsob akm v 8:1011 antropologicky rozleuje kresana, pozoruhodne koreponduje s rozlenenm loveka v Rimanom 7:1525.
    2. Pojem myse je vo veroch 8:57 kov pri charakterizovan ako nespasenho, tak aj spasenho loveka. Pojem myse vak je kov aj vo veri 7:25, priom meme poveda, e ver 7:25 je sumarizciou celho pojednania, ktor zaalo od vera 7:15 a ktor vrchol verom 7:25. Preto si dovolm vyslovi prinajmenom nasledovn. Z hadiska vera 8:5 lovek z Rimanom 7:1525 nemysl na veci tela, ale naopak na veci Ducha. Z hadiska vera 8:6, lovek z Rimanom 7:1525 nem myse tela, ale naopak myse Ducha. Z hadiska vera 8:7 sa tento lovek z Rimanom 7:1525 podriauje Boiemu zkonu, ve predsa sa z Boieho zkona te (7:22) a zkonu Boiemu aj mysou sli (7:25).
  18. I ke ho vidme ako podlieha hriechu a prehrva boj, nie je to lovek pred ospravedlnenm. Ti po vytrhnut z tela smrti, ale to nie je to ist ako hadanie ospravedlnenia.
  19. Teologick obsah verov 7:1425 koreponduje so irm Pavlovm uenm o ivote kresana, s Pavlovskou antropolgiou a s opismi tela v inch epitolch (napr. 1. Korinanom 15:4257, Filipanom 3:21).
  20. Mylienky a tma Rimanom 7:1425 s vemi podobn Galaanom 5:1617. V texte z Galaanom sa ale neodkriepitene jedn o kresanov.
  21. Kontinuita mylienky smerom zo 6. kapitoly:

    Rimanom 6:19  Po udsky hovorm pre slabos vho tela:

  22. Kontinuita mylienok smerom do 8. kapitoly. V kapitole 8 sa objavia zblesky nho dnenho textu. Mylienky odtia sa znovu vyskytn v zredukovanej podobe. Tieto podporuj tvrdenie, e v Rimanom 7:1425 ide o kresana:

    Rimanom 8:10  Ale ak je Kristus vo vs, vtedy je sce telo mtve pre hriech (Rimanom 7:24), ale duch je ivot pre spravedlivos.

    11  A jestli Duch toho, ktor vzkriesil Jeia z mtvych, prebva vo vs, tak tedy ten, ktor vzkriesil Krista Jeia z mtvych, oiv aj vae smrten tel (Rimanom 7:24) skrze svojho Ducha, ktor prebva vo vs.

    Rimanom 8:21  v ndeji, e aj samo stvorenstvo bude osloboden od sluby poruenia v slobodu slvy det Boch.

    Rimanom 8:23  No, nie len to, ale aj sami, majc prvotinu Ducha, aj my sami vzdychme v sebe, oakvajc synovstvo, vykpenie svojeho tela (Rimanom 7:24).

    Rimanom 8:26  A tak podobne i Duch spolu pomha naim slabostiam. Lebo toho, o by sme sa mali modli, ako sa patr, nevieme: ale sm Duch sa prihovra za ns nevyslovitenmi vzdychaniami.

  23. Mylienka, e sa jedn veobecne o nespasenho ida (sn mono v prvom rade farizeja) ijceho pod Mojiovm zkonom (t. j. idovstvo pod zkonom bez spasenia v Kristovom evanjeliu) nara na obrovsk obtiae, akonhle sa pozrieme na NZ opis idov 1. storoia. Spisy NZ, nech u s to evanjeli alebo epitoly, nm nikde nedvaj takto obraz o idoch 1. storoia.
    1. U o dve kapitoly alej charakterizuje Pavol svojich idovskch skmeovcov spsobom, ktor koliduje s chpanm, e Rimanom 7:1525 hovor o nespasench idoch. Na plno to vidie vo veroch Rimanom 9:3132 a 10:24. Vimnime si, e tam Pavol necharakterizuje len nejak minoritn skupinu v idovstve, ale cel nrod ako tak. Jedinou vnimkou je vyvolen zostatok (Rimanom 11:7).
    2. Ak Rimanom 7:1525 vztiahneme na nespasench idov, potom im jednoducho prisudzujeme prli vea z pravho poznania Boha a Boieho zkona. Takto im jednoducho dvame viac, ne v skutonosti maj. Tto pas by im takto prisdila mieru pokory, zdrtenia, poznania seba samho a vlastnej biedy, zdrtenho ducha (Izai 57:15), tby po vykpen at., ktor u nich inde v NZ nenachdzame. Prve naopak, vidme samospravodliv, zatvrden, bldiaci a nadut nrod, ktor sa enie k Bohu cez vlastn skutky. Uvdzam skusmo niektor alie vere, ktor nm pribliuj idov 1. storoia: Luk 16:15, Luk 18:1112, 1 Tesalonickm 2:1516, Filipskm 3:46.
Aktualizované: 2003-09-22