Biblická knižnica » Autori » Ján Šichula »
 
Zarovnať doľava Zarovnať nastred Zarovnať doprava Zarovnať do bloku Zmeniť typ písma na 'serif' Zmeniť farbu písma nadpisov Zmeniť farbu pozadia 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 |

Otázka na dedičný hriech

Ján Šichula

Obsah:

Tri rzne vznamy smrti v Biblii
Uvaovan smr v Efezkm ivot bez Boha
Svis smrti s dedinm hriechom ako prila smr

Otzka: Prosm, povedz mi nieo o dedinom hriechu. (Exodus 20:5......trestm neprvos otcov na synoch....)

Odpove: Uenie o dedinom hriechu je v zsade prijman vou asou protestantskch cirkv. Napriek tomu je vak asto bu odmietan vo svojej plnosti tak ako ho zjavuje Biblia alebo je nesprvne chpan a vykladan. Biblia jasne a zrozumitene u o skutonosti dedinho hriechu a poznanie toho, o to znamen je nevyhnutn pre porozumenie stavu loveka v hriechu a podstaty jeho spasenia a vykpenia. Pozrime sa teraz na niektor miesta v Biblii, kde sa pe o tejto doktrne. Apotol Pavol hovor v druhej kapitole listu Efezskm vo veri 1 dleit vec: Aj vs, ktor ste boli mtvi vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch. Tu Pavol zjavne tvrd, e kresan bol v uritom ase svojho ivota (pred obrtenm) mtvy vo svojich hriechoch. Zjavne tto mtvolnos tu opsan je t, ktor priviedol na tento svet Adam, cez svoje prestpenie Boieho prikzania po tom, o ho Boh postavil do zhrady Eden. K tomu ako sa to mohlo sta a aj stalo sa vrtim neskr. Pozrime sa najprv ani nie tak na to, akm spsobom tto smr prila na svet ale o tto smr je. O tejto Adamovej smrti, ktor oksil v ten de, ke si vzal ovocie zo stromu poznania dobrho a zlho tame v prvch troch kapitolch knihy Genesis. O Boom prkaze, ktor dal Boh Adamovi tame v Genesis 2:17 toto: ale zo stromu vedenia dobrho a zlho nebude jes, lebo toho da, ktorho by si jedol z neho, istotne zomrie. Vieme vak, e Adam il ete mnoho rokov po vyhnan z raja, take otzka na ktor musme zodpoveda je, o akom druhu (kvalite) smrti sa tu hovor. Musme sa pozrie na tri rzne vznamy, ktor slovo smr v Biblii m.

Tri rzne vznamy smrti v Biblii

o sa tka prvho vznamu za pozornos stoja nasledovn dva vere. Ten prv nachdzame napr. v Exodus 10:16-17: Vtedy sa ponhal faraon zavola Mojia a rona a povedal: Zhreil som proti Hospodinovi, vmu Bohu, i proti vm. A tak teraz odpus, prosm, mj hriech u len tento raz, a modlite sa Hospodinovi, svojmu Bohu, eby odstrnil odo ma len ete tto smr. Tu vidme egyptskho farana ako sa zhovra s Mojiom a pros Mojia, aby sa modlil k Bohu za to, aby boli kobylky odstrnen pre zo zeme. V Exodus 10:5 vidme, e lohou kobyliek bolo dokoni to, o nezvldol adovec. Maj zjes vetko, o ete ostalo na poli alebo v zhrade a tmto spsobi, e cel Egypt prde o vetku svoju rodu potravn, ktor tak nevyhnutne potrebuje k preitiu jeho obyvateov. Je to v porad u sma rana a vo veri 15 tame, e kobylky pokryli cel zem a dokonale splnili svoju lohu zjes vetko zelen. Priniesli so sebou plnos mizrie, biedu, hlad, ivorenie, obrctvo, boles, utrpenie. Toto vetko nepochybne povedie k strachu z budcnosti, obavm o vlastn ivot kadho obyvatea Egypta, sklamaniu, przdnote a strate ciea a zmyslu existencie. A prve tto mizria a bieda, toto neitie v existencii je to, o je prvm vznamom slova smr v Biblii. Teda jednoducho povedan, je to opis uritho stavu loveka. Vidme ako Pavol pouva toto slovo s podobnm myslom, ke hovor o svojom nesmiernom sen v 2 Korintskm 1:9-10: ale sami v sebe boli sme dostali odvetu smrti nato, aby sme nedfali sami v seba, ale v Boha, ktor kriesi mtvych, ktor ns vytrhol z takej vekej smrti a vytrhuje. Pavol tu doslova opisuje svoje senie ako vek smr. A opisuje tmto slovom situciu, ke nevedel ako alej, ke u nemal vbec iadnu silu a mal dojem, e kad chvu ho okolnosti v ktorch sa nachdzal pohltia a tak takmto spsobom, pouijc toto slovo smr opisuje tento stav zfalstva. Znova vidme, e tu je zmyslel slova smr opis uritho stavu.

Ten druh vznam slova smr v Biblii zodpoved tomu ako ho zvykneme pouva v benom ivote, i u sme kresania alebo nie. Z mnohch miest v Biblii uvdzam len jedno nachdzajce sa v knihe Rt 1:17  Kde ty zomrie, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovan. Nech mi tak uin Hospodin a tak nech prid, e iba smr ma odli od teba. Toto je t smr, ktor nekresan vinou chpe ako koniec existencie loveka. Tto smr Biblia oznauje v prpade, e zomiera spasen lovek ako koniec nho putovania na tejto zemi a presahovanie sa do nebeskho prbytku (2 Korintskm 5:1) a ak chceme by plne dsledn tak je to oddelenie materilnej a nematerilnej asti loveka (Kazate 12:7).

A potom je tu ete ten tret vznam slova smr v Biblii. V Zjaven 2:11, sa pe: Kto m ui, nech pouje, o Duch hovor sborom. Tomu, kto vaz, neukod druh smr. Vidme, e Boie slovo oznauje urit konkrtny druh (kvalitu) smrti slovom druh. Vznam tohto slova je vysvetlen v Zjaven 20:14  A smr a peklo boly uvrhnut do toho ohnivho jazera. Toto ohniv jazero je t druh smr. Tto druh smr je miesto, ktor Boh stvor mimo priestor novho vesmru a ktor zvykneme oznaova ako peklo. Druh smr je teda naraz stav aj miesto. Druh smr je presne povedan: umiestnenie nespasenho loveka na toto miesto a to s trvanm po cel venos bez akejkovek prestvky. O tomto mieste tame, e je to miesto nepredstavitenej mizrie, bolesti, utrpenia, bolesti, zfalstva a biedy. Ta tomto mieste sa v totlnej plnosti prejav smr loveka, ktor spsobil hriech. Je to miesto, ktorho muky si naimi zmyslami nedokeme predstavi prve tak ako teraz nie je mon tu na zemi plne opsa rozko a slas neba. ivot loveka po jeho fyzickej smrti bude alej spova len v jednom z dvoch monch extrmov: radosti neba alebo mizrii pekla.

Uvaovan smr v Efezkm ivot bez Boha

Vrme sa teraz ale k nmu textu z Efezskm druhej kapitoly a k udalosti Adamovho priestupku, ke Boh prehlsil, e v de ke oksi ovocie stromu zomrie. Otzkou je zisti, ktor z tchto troch druhov smrti zodpoved Adamovmu pdu, teda, o je to za smr ak Pavol mus rezoltne prehlsi (pretoe t, na ktorch prila smr s mtvi), e v istom ase ich ivota boli vetci kresania mtvi (pretoe toto je nevyhnutn nsledok smrti) vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch (Efezskm 2:1)? Ak pouijeme vyluovaciu metdu, dopracujeme sa k vsledku vemi rchlo. Monos, ktor sme oznaili ako tretiu to by neme, pretoe udia, ktorm Pavol pe s naive na tejto zemi a teda ete nemohli by v pekle, zakajc druh smr a nikto z tch, ktorch Boh oivil ani do pekla nepjde. Druh monos takisto neprichdza do vahy, pretoe Pavol pe ivm uom, ktor si tento list po tom, o ho dostan pretaj.

Zostva nm teda len prv monos a to je prve to o om Pavol hovor v tchto prvch dvoch veroch 2. kapitoly listu Efezskm. Je to tto smr v przdnej existencii, biede a mizrii hriechu, ktor je nekonene aleko od pvodnho Boieho plnu pre to, o ivot mal obsahova, take u sa ned hovori o ivote a jedin, o sprvne opisuje takto stav existencie je mtvolnos. Je to prve tento mtvy ivot, ktor si lovek na seba privodil skrze svoju hrienu neposlunos. Pavol sm v tomto istom liste opisuje tento stav mtveho loveka ete z inho pohadu takto: nemajci ndeje a bez Boha na svete (Efezskm 2:12), ktor ste boli kedysi alek (Efezskm 2:13). Och, ak je to plnos mizrie a neitia, takto ivot bez Boha na tomto svete. Ako lovek me ma vetok majetok, peniaze, slvu, moc, zdravie, spech, krsu, intelekt a poznanie ale to vetko ni nepomha v jeho hadan plnho ivota a tak je prve tak biedny ako ten posledn obrk alebo lovek umierajci na smrten chorobu. Tak o to teda znamen to by mtvy vo svojich previneniach a vo svojich hriechoch? Znova nm to pome viac pochopi prve list Efezskm, kde tame  nasledovn tvrdenie: [Pohania] zatemnen v rozume sc odcudzen ivotu Boiemu pre nevedomos, ktor je v nich, pre zatvrdenie ich srdca (Efezskm 4:18). Tieto slov odcudzen ivotu Boiemu, ktor opisuj ivot kadho pohana s kom k chpaniu stavu nespasenho loveka.

V celom vesmre je len jeden jedin skuton zdroj ivota a to je Stvorite, ten Stvorite, ktor je poehnan na veky (Rmskym 1:25), pretoe ani na chvu neprestal, neprestva a neprestane i v plnej plnosti Boieho ivota a to dokonca aj napriek pdu Satana a neskr celho udstva. no, aby bolo jasne zrozumiten, o chcem tmto poveda, tak to poviem ete jednoduchie. Boh neprestajne ije v plnosti Boieho ivota a preto je poehnan naveky. Nesta len poveda tak ako sa to dnes v cirkvi vyuuje, e kresan me skrze Svtho Ducha i v plnosti Boieho ivota. Ve toto je mon len preto, e Boh sm ije v absoltnej plnosti nekonenho Boieho ivota. A iba a len preto, e Boh je poehnan Boh, me aj kresan oka po troke z tohto Boieho ivota u tu na tejto zemi. To, e lovek a padl anjeli s odcudzen Boiemu ivotu neme nijako spsobi, eby Boh sm bol odcudzen Boiemu ivotu. Ak by to tak bolo, ak by potom bola naa ndej, e Boh premen nae biedne ivoty k lepiemu. Ach, ak biedny je ten Boh mnohch kazateov aj tu na Slovensku, ke ho opisuj ako takho, o po pde loveka u nie je pln sm v sebe. Ako keby tento Boh potreboval nieo mimo neho k existencii. Ak je to potom, ak by to bolo tak, mizern ne-Boh a ak zl slubu mu robme, ke ho takto opisujeme. Len On sm je teda ten, ktor ako jedin zdroj ivota dva vetkmu ivot a dych a vetko (Skutky 17:25) Tento ver zo skutkov, ktor hovor o ivote v tom irom zmysle slova jasne hovor, e ete aj kad nadchnutie a kad der srdca kadho loveka na tejto zemi je len preto, e Boh vo svojej veobecnej milosti dva uom i na tejto zemi v nm vymeranch hraniciach a poas nm vymeranho asu (Skutky 17:26). Boh je suvernny Pn nad kadm jednm ivotom kadho jednho stvorenia. Bez toho, aby existoval Boh neme existova vbec ni a tu nejde len o samotn akt stvorenia ale aj o kad okamih existencie vetkho stvorenho. ivot vetkho stvorenho je podmienen ivotom Boha. Mimo sfry a re existencie Boha neexistuje iadny ivot ako tak.

A tak ako Biblia pouvajc slovo smr nie vdy mysl na to ist a my sme videli rzne vznamy tohto slova v Biblii, tak je tu analogickm spsobom ete jeden in ivot. Je to ivot v uom zmysle slova. T cesta ivota o ktorej hovor Dvid v alme 16:11. Tajomstvo tohto ivota je v Boej prtomnosti a pohade do Boej tvre. Je tu t priamos a bezprostrednos Boej prtomnosti, ktor odliuje ivot zo Skutkov 17:25 a ivot zo almu 16:11. Len to, o je v jeho prtomnosti a v sfre jeho priameho psobenia me skutone i tak ako to Boh od poiatku zamal. Okolo tohto Boha akoby existoval kruh, ktor tvor hranicu medzi ivotom a existenciou v mtvolnosti. St v tomto kruhu znamen ma Bo ivot a st mimo tento kruh znamen existova v mtvolnosti. Preto bolo plne nevyhnutn za tm cieom, aby veriaci mohli znovu zska tento pdom straten Bo ivot, to, aby ich Boh  spolu [s Kristom] vzkriesil a spolu posadil v ponebeskch oblastiach v Kristu Jeiovi (Efezskm 2:6). Tm, e ns Kristus po svojom vzkriesen postavil pred Boiu tvr ako svojich srodencov (idom 2:10-13), priviedol ns znova do sfry Boej prtomnosti a psobenia Boieho ivota. Priviedol ns znova do vntra kruhu. Takto vetci veriaci dostali infziu Boieho ivota, ktor sme tak zfalo a neodkladne potrebovali prve v Kristovom vzkriesen a nanebovstpen. Ach ako mlo rozumieme tomu, o pre ns Kristus vyzskal, ke vystpil na nebo a posadil sa po Otcovej pravici. Ako vea hovorme o jeho smrti a o jeho vzkriesen a je to dobre ale ako nesmierne je aj v evanjeliklnych cirkvch zanedban dleitos vstpenia pre vetkch veriacich. A tak sa nebojm vo svetle toho, o Biblia hovor poveda toto tvrdenie. Ak by Kristus nevstpil na nebesia jeho vzkriesenie a jeho smr by nm ni neprospela. Ako in mme chpa jeho slov adresovan uenkom, ke hovor: No, ja vm hovorm pravdu, e vm je to uiton, aby som ja odiiel. (Jn 16:7)? A tak to vbec nie je nhodou, e tto infzia Boieho ivota v podobe vyliatia Svtho Ducha na Letnice sa mohla udia a po Kristovom vzkriesen a nanebovstpen (Jn 16:7), pretoe Kristus musel najprv vetkch veriacich privies do ponebeskch oblast a teda do sfry Boieho ivota.

Svis smrti s dedinm hriechom ako prila smr

Vrme sa teraz nasp k pvodnmu zneniu otzky a odpovedzme ako toto vetko svis s dedinm hriechom. Doteraz sme odpovedali na otzku, o sa skrva za biblickm pojmom smr, ktor na seba a jeho potomstvo priviedol Adam svojim priestupkom. o je ale rovnako dleit, je otzka ako tto smr vstpila do vesmru a prila na vetkch ud. Kovm miestom k chpaniu celej tejto doktrny je tento ver: Preto jako skrze jednho loveka voiel hriech do sveta a skrze hriech smr, a tak prela smr na vetkch ud, pretoe vetci zhreili (Rmskym 5:12). Tento ver je spolu so zvykom 5. kapitoly predmetom astch zneuit a prekrcan zo strany mnohch vykladaov Biblie. Niet sa omu divi, pretoe prenik a do jadra naej vzbury voi Bohu a predstavuje Boha ako jedinho autora kadej spravodlivosti. A tak pyn lovek, ktor nerozoznva plnos Boej vldy pred tmito verami utek a sna sa ich za kad cenu obs a had rzne vklady, ktor ia s u aleko od pravdy. Musme prija tieto vere ako zjavenie pravdy a to vo viere, e prve tak ako to Jei zasbil ns tto pravda oslobod (Jn 8:32). Akkovek in prstup nm bude neuiton a v konenom dsledku na kodu. Take, o sa teda dozvedme?

Za prv, e hriech vchdza do sveta cez jednho loveka. Toto je vemi dleit, pretoe to znamen, e hriech nepriiel cez mnohch ud. Skutonos toho, e vo vesmre existuje hriech a e cel stvorenie je poznaen hriechom a jeho nsledkami je vsledok jednho skutku neposlunosti jednho loveka, totito Adama. Tomu ako zhreil a o bola podstata jeho priestupku sme venovali prv as odpovede a tak je zbyton to opakova.

Tento ist ver ale hovor ete jednu vec a to: skrze hriech (jednho loveka) smr, a tak (spsobom jednho prestpenia jednho loveka) prela smr na vetkch ud - pretoe vetci zhreili. Take druh vec je skutonos, e smr prela prestpenm jednho na vetkch ud bez rozdielu, pretoe nejakm spsobom vetci udia zhreili v Adamovom prestpen. A tu prichdza ten kritick bod nepochopenia a rznosti pohadov.

Nakoko mi je znme existuj aspo 4 rzne pohady na chpanie tvrdenia, ktor nachdzame na konci tohto veru: pretoe vetci zhreili. Nebudeme sa teraz zaobera vetkmi 4, pretoe tu na to nie je priestor. Spomenieme najprv len jeden vemi rozren pohad, ktor sa v histrii stal znmy ako Pelaginsky vklad, kvli menu tohto mua, ktor ho pomerne dsledne rozpracoval. Tento mu Pelagius, ktor sa narodil v roku 354 a zomrel niekde po roku 418 zaloil svojm uenm ist teologick kolu o ktorej J. D. Douglas hovor toto: Mnch, ktor zaloil mylienkov kolu, ktor odmietla doktrny prvotnho hriechu a predestincie a ktor veril v slobodn vu loveka a v jeho vntorn kapacitu kona dobr. Pelagius bol sasnkom vemi znmeho Augustna z Hippo, ktor il v rokoch 354 a 430. Vemi strune meme poveda o tom ako Pelagius vykladal Rmskym 5:12 nasledovn. Tvrdil, e Adamov hriech mal vplyv len na neho samho a e sa nijakm priamym spsobom nepreniesol na jeho potomstvo. Inmi slovami, aby to bolo, o najjednoduchie, Pelagius tvrdil, e dal svojim priestupkom ostatnm uom len prklad ale v iadnom prpade Adamov priestupok nespsobil to, e aj vetci jeho potomkovia s vinn jeho prestpenm. Kad lovek sa rod v podstate neutrlny, je schopn zo svojej slobodnej vle kona dobr aj zl a zle len na om, o si vyberie. Kad lovek sa rod prve v takom stave v akom bol stvoren Adam. Skr alebo neskr vak kad zhre, pretoe tento svet u je do istej miery poznaen hriechom a je in ako bolo prostredie Edenu, take kad takto zhre sm za seba. A takmto spsobom chpal Pelagius posledn slov veru 12.

Ako obstoj takto vklad vo svetle kontextu celej 5. kapitoly a vbec vo svetle celej Biblie? Odvim sa poveda, e len vemi biedne a na to, aby sme to ukzali nm ani nebude treba vea argumentov. o je obsahom 5. kapitoly listu Rimanom? Je to analgia medzi Adamom a Kristom. To, o urobil jeden pre nejak skupinu ud (Adam pre cel udstvo), to urobil druh pre nejak skupinu ud (Kristus pre cel Bo ud). o ale urobil Kristus pre jeho skupinu ud? Stal sa namiesto nich spravodlivosou, ktor Boh vyaduje od svojho stvorenia (2 Kor 5:21). Stal sa za nich tm, m oni nie s. Oni s hrieni a stroskotan, predan neprvosti a otroci kadej zlej vne a iadosti. Neplnia ani jednu Boiu poiadavky a m alej tm viac sa od neho vzdiauj. S deti hnevu od svojho narodenia. A tak prichdza Kristus na tto zem, aby sa stal tm m oni nie s, totito svtm, poslunm, zkonnm, presne tak ako to chce Otec. A to vetko rob nie len pre nich ale aj namiesto nich. Kad sekundu svojho ivota od narodenia, cez svoju smr a vzkriesenie a nanebovstpenie zastupuje pred Otcom vetkch veriacich ud vetkch ias. Ako slobodn a dokonal rob presne to, oho oni nie s vo svojej stratenosti schopn ani len pomyslie a nie to ete vykona. Kristus teda zastupuje a reprezentuje vetkch kresanov ako ich federlna hlava. Toto je jeden dleit teologick pojem a tak si ho zapamtajme, ete ho budeme pouva. Musme si tu vak uvedomi pln vznam tohto pojmu, toti, e hbka jednoty medzi Kristom a jeho udom je tak vek, akoby sme vetko to, o urobil on, urobili my sami a teda, ke Boh had na Krista, vid ns. Mus to tak by, pretoe v tej historicky jedinenej chvli ke Jei visiac na kri zavol: Eli, lama sabachtani?! o je, preloen: Mj Boe, mj Boe, preo si ma opustil! (Marek 15:34), v tej chvli ke je za ns uroben hriechom, tak Otec ho potrest tak akoby to boli jeho hriechy, tak akoby on sm bol ten najhrienej lovek na svete a Otec ho trest ako toho ku komu s pripojen vetky hriechy Boieho udu, ako pastiera, ktor je bit namiesto oviec, aj ke tento Pastier a tto Hlava je plne nevinn a nepokvrnen hriechom sama v sebe. Takto je jednota medzi Synom a jeho bratmi a sestrami. Tak, e vetko spravodliv, o urobil len on sm, sa nm pripotalo vo chvli nho obrtenia ako keby sme to urobili my samy a vetka neprvos naich ivotov mu bola na kri pripotan tak, ako keby ju spchal on sm. A tak sa nm n Spasite stal mdrosou od Boha i spravedlivosou i posvtenm i vykpenm (1 Korintskm 1:30), ke tam na tom kri Otec urobil tu historicky jedinen, neopakovaten a milostiv zmenu medzi Kristom a vetkmi veriacimi ako tame v 2 Kor 5:21 Lebo toho, ktor nepoznal hriechu, uinil za ns hriechom, aby sme my boli spravedlivosou Boou v om. A ako sme my hrieni udia zskali tto Boiu spravodlivos? Je nm pripotan, pretoe nie je naa vlastn ale je nm cudzia. To nie je nae prirodzen postavenie, od nho narodenia nm vlastn a ani to nie je nieo, k omu by sme sa mohli dopracova dobrmi skutkami ako to u Katolcka cirkev. Prve naopak je to nieo, o je pre ns plne nemon dosiahnu. V tej chvli, ke poujeme t Boiu poiadavku, ktor plne nekompromisne prehlasuje: Bute svt, lebo ja som svt! (Leviticus 19:2) je nad nami vynesen rozsudok smrti, pretoe my o sebe u nieo vieme. Ak kedy Bo Duch u milostivo psobil v naom ivote, tak jednu vec u musme vedie, toti to, e je ist, e nie sme svt. A prve naopak, ak sme kedy videli Boha aspo len na okamik tak sa spolu s Jbom ttime sami seba (Jb 42:5-6). Poiadavka Boha a jeho prkaz je dobr a svt a spravodliv ale my sme telesn, predan pod hriech. Nie je v ns ni, o by bolo schopn Boha poslchnu a plne naplni jeho prkazy. Kad jedno prikzanie ns odsudzuje a my krime beda nm, kto ns vytrhne z tohto tela smrti. Toto bolo uenie reformcie, uenie ktor poznme ako ospravedlnenie len zo samotnej viery. Hovor o tom, e cel Kristova spravodlivos nm bola pripotan vo chvli, ke sme v neho spasitene uverili. My sami sme nespravodliv a On sm je zstupne za ns pred Bohom spravodliv, lebo splnil vetky jeho poiadavky a toto Boie spasenie sa prijma len samotnou vierou a preto to reforman SOLA FIDE. Toto bolo podstatou reformcie a toto uenie Katolcka cirkev odmietla a anatemizovala na Tridentskom koncile, ktorho zvery s pre u platn a dodnes. A tak, o potom u Pavol v Rimanom 5. kapitole? Vemi jednoduch vec. Totito, e vina Adamovho hriechu je pripotan kadmu jeho potomkovi (tebe aj mne) od momentu poatia (alm 51:7). iadny in vklad nedva zmysel. Pavol cel as pouva analgiu medzi Kristom a Adamom. o urobil svojim skutkom Adam v neprospech mnohch (jeho hriech = smr a odsdenie mnohch), to urobil podobne Jei v prospech mnohch (jeho vtelenie + ivot + ukriovanie + vzkriesenie + vstpenie = ivot a spasenie pre mnohch).

Ako je nm pripotan Kristova spravodlivos pri druhom naroden, tak je nm pripotan vina Adamovho priestupku pri prvom naroden. Akkovek in vklad naru uenie o zstupnej obeti Jeia Krista ako federlnej hlavy Boieho udu a o spasen z milosti skrze vieru. V takom prpade bola ale reformcia vek omyl a protestantizmus nem nrok na existenciu ne tejto plante. Adam bol v raji postaven ako federlna hlava celho udstva. Svojm skutkom reprezentoval pred Bohom vetkch ud vetkch ias. Na zver chcem poveda ete niekoko vec. Vyie spomenut tvrdenia nie s v Biblii izolovan ale s jej konzistentnm uenm od prvej strany a po posledn. Exodus 20:5 je len jeden v vekho mnostva. Boh vo svojej vekej milosti, pretoe predzvedel pd loveka ustanovil do prvneho a zkonnho poriadku stvorenie princp federlnej hlavy. i u je to Adam v raji (zastupuje cel udstvo) alebo Kristus na kri (zastupuje vetkch veriacich) alebo otec v rodine (zastupuje rodinu) alebo hebrejsk kr (zastupuje idovsk nrod) at. Ak by Boh tento princp neustanovil potom nikto z ns neme by spasen. Dvod? Vo vesmre by neexistoval by iadny spsob ako prenies nae neprvosti na Krista pripotanm. Ni z toho, o Boh rob neme nerui jeho spravodlivos. Boh ns takto mohol zachrni zstupnou obeou a pritom zosta plne spravodliv. In by sme vetci skonili vo venom zatraten. Je to len al dkaz vekej Boej milosti a lsky k uom. Priiel as ke Boh poslal svojho Syna ako: Syna loveka (Jn 8:28). A Exodus 20:5 mu umonil potresta neprvosti mnohch ud na Jeiovi Kristovi. , ak slva a dobrota a lska a vek moc je v tejto predivnej Boej rade. Moje srdce neprestva asn nad Bomi cestami. Ale dovo mi, v prpade, e ete stle neshlas s tmto biblickm uenm o zstupnej funkcii federlnej hlavy opta sa a niekoko otzok.

  1. Ak odmietame tento vyie zmienen ver v knihy Exodus v celej jeho autorite a nezvratnosti Boieho sdneho poriadku, ak mme potom vysvetlenie pre Jeiove slov z Mata 23:35 aby prila na vs vetka krv spravedliv, vylievan na zemi, od krvi spravedlivho bela a po krv Zacharia, syna Barachiovho, ktorho ste zavradili medzi chrmom a oltrom.? Sm Pn Jei veril v pln platnos tohto Boieho vroku a preto me toto adresova farizejom a zkonnkom. A navye mnoh alie miesta v Psmach jasne uia o tomto princpe a postaven zstupnej hlavy, pre hriechy ktorej Boh trest skupiny ud, ktor s s om bu v prbuzenskom alebo sluobnom vzahu (Jozua 7:24-25, Jozua 22:20, 1 Krov. 14:9-10, 1 Krov. 21:21, 2 Kr. 24:3, 2 Sam 12:14-18, 2 Sam 21:5-9 at.).
  2. Ako je mon, e zvierat, ktor robia iadna morlne rozhodnutia a nepoznaj ani dobr a ani zl zomieraj, trpia, ctia boles, s strpen chorobami a pritom nikdy nespchali iadny hriech?
  3. Ako je mon, e pri potope Boh odsdil aj tiscky kojencov spolu s dospelmi umi? To ist plat aj o Sodome a Gomore, kde bolo vyhladen cel mesto od najmladch a po najstarch ud.
  4. Ako je mon, e umieraj kojenci a dokonca aj nenaroden deti, ktor sam o sebe ete neurobili ani ni zl a ani ni dobr (Rimanom 9:11)?

Nech je Boh oslven a nech mu je vzdan vaka za vek spasenie v jeho Synovi Jeiovi Kristovi, ktor raz trpel a zomrel za hriechy, spravedliv (jeden) za nespravedlivch (mnohch), aby ns priviedol k Bohu, usmrten telom, ale oiven Duchom (1 Petra 3:18).

Pozn. Pozorn itate zaiste pochop, e ni z vyie napsanho nie je v rozpore so skutonosou, e udia s pred Bohom navye ete zodpovedn za ich vlastn hriene skutky, mylienky a mysly a e tieto im vlastn hriechy s pdou na zklade ktorej bud Bohom odsden. (Ezechiel 36:19, 1 Petra 1:17, Jda 15, Zj 20:12-13 at.)

Aktualizované: 2004-02-23