Biblická knižnica » Autori » Peter Vajda »
 
Zarovnať doľava Zarovnať nastred Zarovnať doprava Zarovnať do bloku Zmeniť typ písma na 'serif' Zmeniť farbu písma nadpisov Zmeniť farbu pozadia 1 | 2 |

Spravodlivosť

Peter Vajda

Obsah:

Vlastn spravodlivos spravodlivos zo zkona
Spravodlivos z viery pripotan spravodlivos

Sn kad, kto ver v Boha, ver e Boh je dokonale a neomylne spravodliv. Pretoe m vetku moc, doke svoju spravodlivos aj dokonale uplatova a vymha. Nielen je spravodliv, ale aj in spravodliv sd. Vetko, o in, je spravodliv, a v tomto niet u Boha zmeny. lovek je stvoren na obraz Bo. Sved o tom aj ten fakt, e lovek m vntorn zmysel pre spravodlivos a zmyslom due rozliuje dobro a zlo. Sn na niom nm uom nezle tak vemi ako na spravodlivosti a dobre. Aby sme to upresnili, na spravodlivosti voi nm a na dobre, ktor sa m dia naproti nm. Sme ale ovea povonej a menej starostliv v tom, ak spravodlivos a sd inme naproti inm uom, a ak dobro konme voi druhm. Nikoho netreba presvieda o tom, e medzi umi, v spolonosti, ako dnes, tak aj v dejinch udstva, sa dialo a deje mnostvo nespravodlivosti a zla. Vemi ahko vieme rozpozna nespravodlivos a zlo, a sme na to citliv. Jedna z prvoplatnch otzok znie: Preo existuje zlo a neprvos? Odpove ponka Psmo, Biblia. Neprvos a zlo zko svisia s hriechom. Hriech ako tak je poruenm Boej vle zjavenej uom na to, aby ju poslchali a riadili sa poda nej. To je defincia hriechu. Hriechom je akkovek neposlchanie Boej zjavenej vle.

Okolo hriechu a spravodlivosti sa toia cel dejiny udstva. Boh poaduje od loveka dokonal spravodlivos. lovek to nezvlda, in neprvos a zlo naproti druhm uom, m vlastne in aj neprvos a zlo naproti Bohu, o je ete zvanejie ne to prv. Mnoh udia si o sebe falone myslia, e s dobr alebo spravodliv. Je to preto, lebo seba meraj inm metrom ne druhch ud, ktorch asto povauj vo svojom srdci za zlch alebo nespravodlivch. Aj keby dokzali seba mera takm istm metrom ako druhch, stle ten meter nie je Bo meter, ale udsk. udsk meter spravodlivosti a dobra je relatvny a je subjektvny. Men sa od ttu k ttu, od kultry ku kultre, od loveka k loveku, a dokonca sa men aj v ase. Bo meter je absoltny a objektvny, nemen sa. Otzka hriechu a spravodlivosti je najdleitejou otzkou, ktor riei Psmo. Boh od loveka poaduje dokonal spravodlivos. Dokonal spravodlivos dostva za odmenu poehnanie a ven ivot, ivot v Boej prtomnosti, slve a lske. Naopak nedokonal spravodlivos na strane loveka, o je pred Bohom nespravodlivosou, dostva ako mzdu zloreenstvo a smr, ven odlenie od Boha, ven zatratenie, ven smr. Preto je pre loveka ivotne (najivotnejie ako je len mon, vzhadom na venos) dleit sta sa spravodlivm.

Mnoho ud sa domnieva, dokonca aj mnoh z tch, ktor sa povauj za veriacich kresanov, e Boie odpustenie a milos spova v tom, e Boh zav zo svojich absoltnych poiadaviek na spravodlivos loveka, aby lovek mohol obst. Podvedome si lovek predstavuje nejak laku, ktorou niektor vstpia, a in nevstpia do venosti. Takto to ale nie je, o om sa meme sami presvedi v Psme. In si myslia, e je potrebn ma viacej dobrch ne zlch skutkov, m s tie zl vyven, a e takto lovek pred Bohom obstoj. Ani takto veci nestoja pred Bohom, o tie ahko zistme z Psma. Oba tieto ben nzory ud maj pvod v primnom poznan, e nikto z ns nie je bezhriene dokonal. Z toho sa rod falon viera, e Boh, pretoe je milostiv, a pretoe my nie sme bezhriene dokonal, zav zo svojich poiadaviek, lebo in by nikto neobstl. Toto nie je viera, ku ktorej ns vedie Psmo. Preskmajme to z Psma sami.

Boia dokonal spravodlivos spova v tom, e Boh potrest kad, aj ten najnepatrnej hriech, priom Bo sdny vrok znie: Odplata za hriech je smr! (Rimanom 6:23). Pritom ns Psmo nenechva na pochybch, a oznamuje nm, e kad jeden lovek v celej histrii udstva zhreil, a teda vetci zhreili (Rimanom 3:23, 5:12). Ak by Boh nepotrestal kad hriech, nebol by spravodliv, zaprel by sm seba, a nebol by Bohom. Boh vak neme zaprie sm seba, je pravdiv a je aj dokonale spravodliv. Ako potom me by milostiv a odpa? Jedine tak, e hriech loveka potrest na niekom, kto je bez hriechu, ale z lsky k uom sa dobrovone podujme zobra na seba nae hriechy, hriechy tohto sveta, a strpie trest smrti za hriech, sta sa zstupnou obeou, obeou za hriech. Tmto niekm je Bohom poslan Bo Syn, Spasite, Pn Jei Kristus, Barnok Bo. Skmajme v Psme, ako sa lovek me sta spravodlivm.

Vlastn spravodlivos spravodlivos zo zkona

Obsah udskej spravodlivosti deklaruje Bo zkon. Bo zkon je dobr, svt a spravodliv a dokonale vyjadruje Boie poiadavky na n spravodliv ivot. Kad, kto by naplnil cel Bo zkon, stal by sa spravodlivm, a sce spravodlivm zo skutkov zkona, ie spravodlivm z vlastnch skutkov, spravodlivm zo zkona. Takto lovek by sa mohol postavi pred Boha a obhji sa vlastnou spravodlivosou. Boh by mu musel ako mzdu vyplati ven ivot.

Lebo Moji pe o spravedlivosti zo zkona, e lovek, ktor by to uinil, bude tm i
(Rimanom 10:5)

A zkon nie je z viery, ale vraj: lovek, ktor to vetko uinil, bude tm i.
(Galaanom 3:12)

Problm teda nie je na strane zkona, ale na strane loveka (Rimanom 7:714). lovek sa rod poruen a pod mocou hriechu. Hrienym je u od narodenia (alm 51:7). Aj spravodlivos spravodlivho je pred Bohom neprvosou (Izai 64:6). lovek m neobrezan srdce, a vetko zlo vychdza zvntra udskho srdca (Marek 7:1823). Psmo ns jasne a jednoducho u, e zkon neme da milos a ivot. Zkon nm iba poukazuje na nau neposlunos a odkrva n hriech, nae neprvosti. Tm pdom ns rukolapne usvieda z toho, e potrebujeme spasenie (zchranu, vyslobodenie) z hriechu a moci hriechu.

Pretoe zo skutkov zkona nebude ospravedlnen pred nm niktor telo, lebo skrze zkon poznanie hriechu.
(Rimanom 3:20)

Oste smrti je hriech, a moc hriechu je zkon.
(1. Korinanom 15:56)

Lebo vetci, koko ich len je zo skutkov zkona, s pod zloreenstvom. Lebo je napsan, e zloreen je kad, kto nezotrvva vo vetkom, o je napsan v knihe zkona, aby to inil.
(Galaanom 3:10)

Zkon nm predklad dve cestydve mzdy: (1) dokonal poslunos, ktor obdr poehnanie a ivot, (2) nepolunos, ktor obdr zloreenstvo a smr a ke nm vyvoli si ivot. Aj ke sa s radosou rozhodneme pre poslchanie a napanie zkona, nebudeme ho mc naplni cel. Aj t najnepatrnejia neposlunos znamen pln neposlunos. V tom spova zloreenstvo zkona.

Lebo ten, kto by zachoval cel zkon a klesol by v jednom prikzan, previnil sa proti vetkm.
(Jakub 2:10)

tajme pozorne, omu ns u Boie slovo v liste Rimanom v kapitole 7 vo veroch 16. Zkon je tu personifikovan (zosobnen) ako dokonal manel. Poaduje od ns (my sme personifikovan ako manelka) dobr, dokonal, a prvoplatn veci, chce, aby sme boli tak dokonal ako on je dokonal, na o m ako manel pln prvo. My ako manelka sme vak toho nie schopn. Manel-zkon ns teda prvoplatne trest, tm trestom vak je ven zatratenie. Pretoe pred Bohom neexistuje rozvod v iadnom inom prpade, ne v prpade fyzickej smrti jednho z partnerov, naou jedinou zchranou je zomrie tomuto manelovi, pretoe zkon nezomiera (Mat 15:8). Nijako inak nememe by pripojen novmu manelovi, iba ak zomrieme zkonu. Tm manelom, ku ktormu potrebujeme by pripojen, aby sme mali ivot, je Kristus. Ako mem zomrie zkonu? Iba tak, e som skrze vieru zomrel spolu s Kristom na kri (Rimanom 6:8, Kolosanom 3:3)

Ako sme sa vbec pod zkon dostali? Pod zkon sme sa dostali dvojakm spsobom. V dejinch si Boh vyvolil svoj ud, s ktorm pecilne zaobchdzal, a sce Izrael. Tento ud dostal explicitne (vslovne) zjaven Bo zkon vo forme Mojiovho zkona. Tento ud mal prinies Boie zjavenie ostatnm nrodom, avak zfalo zlyhal. Boh ho vzal na zodpovednos. Ostatn nrody, ktor Psmo nazva pohansk, dostali zkon zjaven implicitne (nevslovne), nie explicitne. Zrozumitenejmi slovami povedan, my sme zkon dostali ako svedomie, dostali sme ho zjaven na nae (!!! neobrezan !!!) srdcia (Jn 1:9). Vieme to aj poda toho, e si vytvrame legislatvne zkony (nie je to nhoda, e s podobn Mojiovmu zkonu) a (nepsan) morlne zkony, poda ktorch sa sname i a ntime aj ostatnch, aby poda nich ili. N problm spova v tom, e sme prestpili aj tieto legislatvne a morlne zkony, presnejie povedan previnili sme sa voi tomu svedomiu (na tomto mieste nemm na mysli svedomie zatvrden otupen a ohluchnut hriechom), ktor nm dal Boh. Zfalo sme zlyhali a Boh ns za to berie na zodpovednos.

A vieme, e vetko, o hovor zkon, vrav tm, ktor s pod zkonom, aby boly zapchat kad sta, a cel svet aby bol vinn Bohu,
(Rimanom 3:19)

Blahoslaven je kad, kto spoznal svoju neschopnos naplni Bo zkon a neschopnos postavi sa pred Boha s vlastnou spravodlivosou, a tak padol pred Bohom v pokn na svoje kolen vyznvajc Bohu svoje hriechy a svoju nehodnos, a potom sa vierou spoahol na Krista a Boiu milos, prijmc odpustenie hriechov a ven ivot zdarma, skrze Kristovu obe na kri.

Nepohdam milosou Boou. Lebo ak je spravedlivos skrze zkon, tedy Kristus nadarmo zomrel.
(Galaanom 2:21)

Spravodlivos z viery pripotan spravodlivos

Kristus ns vykpil zpod zloreenstva zkona tm, e sm sa stal za ns zloreenstvom, lebo je napsan: Zloreen kad, kto vis na dreve,
(Galaanom 3:13)

Kristus je jedin lovek (v osobe Jeia Krista prebva plnos bostva a od jeho vtelenia aj plnos loveenstva sasne), ktor naplnil cel Bo zkon. Naplnil ho v dvoch rovinch. V prvej rovine ho naplnil tm, e il dokonale spravodliv ivot bez hriechu, mal dokonal vlastn spravodlivos, spravodlivos zo skutkov, spravodlivos zo zkona. Len Jei sm bol bez hriechu. O iadnom inom loveku to neplat. Len on sm mohol poveda Nepriiel som zkon zrui, ale naplni (Mat 5:17). V naplnen zkona vlastnm ivotom nikto z ns nedoke Krista nasledova. My musme zkonu zomrie. V druhej rovine Jei naplnil zkon tm, e naplnil cel poiadavku zkona v zmysle trestu smrti za hriech. Stal sa hriechom za ns, aj ke si to on Spravodliv nezaslil. Urobil to dobrovone, z lsky k nm a z poslunosti svojmu Otcovi. Bol poslun a po smr na kri (Filipanom 2:8). Tm naplnil cel zkon. Pretoe Kristus je Boh, smr nad nm nepanuje, vstal z mtvych.

Na kri sa udiala zmena. Kristus mal za svoj spravodliv ivot obdra (zaslene, zo skutkov) ivot, ale vzal smr. Hrienik (ako ja a ty) m vzia za svoje hriechy (za svoje skutky) smr, ale ak sa stane astnm tejto zmeny, obdr (nezaslene, z milosti) ivot. Sta sa astnm tejto zmeny znamen uveri tomu, o Kristus na kri vykonal a vydobyl, uveri tomu, e ns svojou preliatou krvou, smrou a vzkriesenm vykpil. Posolstvo o tom, kto je Jei Kristus a o sa na kri udialo, sa nazva evanjelium. Boh vyhlasuje kadho, kto ver evanjeliu ukriovanho a vzkriesenho Krista za spravodlivho. Boh pota spravodlivos z viery. Je to nezaslen, nevlastn, pripotan (imputovan) spravodlivos. Je to spravodlivos z viery. Je to pripotan Kristova spravodlivos. Kee je z viery, je nezaslen, nikto sa nebude mc pochvli, budeme mc chvli len Krista.

Lebo spravedlivos Boia sa v om [v evanjeliu] zjavuje z viery vo vieru, jako je napsan: Ale spravedliv bude i z viery.
(Rimanom 1:17)

tajte aj Rimanom 3:2122, 25, 26, cel 4. kapitolu, 10:34, 8

Ale tomu, kto nerob skutkov, ale ver na toho, ktor ospravedluje bezbonho, pota sa jeho viera za spravedlivos.
(Rimanom 4:5)

No, e zkonom nebol a nebude nikto ospravedlnen u Boha, je zrejm, pretoe spravedliv bude i z viery.
(Galaanom 3:11)

A viera je podstatou toho, na o sa lovek nadeje, presvedenm o veciach, ktor sa nevidia.
(idom 1:11)

tajte prosm cel 11. kapitolu v liste idom

Lebo toho, ktor nepoznal hriechu, uinil za ns hriechom, aby sme my boli spravedlivosou Boou v om
(2. Korinanom 5:21)

Preto je Kristova obe na kri zstupnou obeou (oho predobrazom boli starozmluvn obete zvierat) a Kristus je Barnok Bo. Kristus uskutonil na kri zasbenie, ktor Boh zasbil. Kristovo spasiten dielo je dokonen, sta mu uveri. Boh u aj v obdob pred Kristom potal uom vieru v toto zasbenie za spravodlivos (tajte prosm Rimanom 4. kapitolu, Galaanom 3. kapitolu, idom 11. kapitolu). Spasenie v celch dejinch udstva bolo vdy z viery, pretoe spravodlivos je z viery v Boie zasbenie o Spasiteovi. Toto je prli siln pravda ne aby sa dala opsa pr vetami. tajte prosm preto cel Nov zmluvu (Nov zkon), evanjeli aj epitoly (listy) apotolov. Odporam vm zaa evanjeliom Jna a listom Rimanom.

Som van Bohu za milos, ktor mi dal e napriek tomu, e som si o sebe myslel, e som dobr lovek a spravodliv, a Boha som nehadal a neveril som v neho celch svojich 30 rokov radostnho detstva a spenej mladosti a dospelosti som mohol spozna, e som njden ako ten, ktor nem vlastn spravodlivos, a z Boej milosti som mohol vierou prija spravodlivos z Boha zaloen na viere

Lebo neznajc spravedlivosti Boej a hadajc postavi svoju vlastn spravedlivos nepodriadili sa spravedlivosti Boej.
(Rimanom 10:3)

a bol najden v om nemajci svojej vlastnej spravedlivosti, spravedlivosti zo zkona, ale majci spravedlivos skrze vieru Kristovu, spravedlivos z Boha, zaloen na viere,
(Filipanom 3:9)

Nech vs Pn poehn tak, aby ste mohli poveda spolu s apotolom Pavlom:

Ale pravda aj pokladm vetko za ztratu pre svrchovanos znmosti Krista Jeia, svojho Pna, pre ktorho som to vetko ztratil a pokladm to za smeti, aby som zskal Krista
(Filipanom 3:8)

Lebo sa nehanbm za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Boou na spasenie kadmu veriacemu,
(Rimanom 1:16)

Aktualizované: 2005-05-16