Biblická knižnica » Tématické delenie » Iné náboženstvá » Rímsky katolicizmus
 
Zarovnať doľava Zarovnať nastred Zarovnať doprava Zarovnať do bloku Zmeniť typ písma na 'serif' Zmeniť farbu písma nadpisov Zmeniť farbu pozadia 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 |

Večera Pánova – duchovné spoločenstvo s Pánom

Richard M. Bennett

Obsah:

vod
Biblick model pravho uctievania
Ospravedlnenie zklad pre prav uctievanie
Skuton lskypln komunikcia
Zklad pre presvedenie o duchovnej prtomnosti Pna
Duchovn spoloenstvo vyuovan pomocou kontrastu
Obmedzenia pravho uctievania
Jedna obe, raz obetovan
Jeden obetujci kaz
Falon uctievanie Rmskokatolckej cirkvi
Tvrdenie, e Kristus je obetovan v omi
Zloin modlosluby
Konkrtne slov Psma v kontexte
Uplatnenie modlosluby Rma
Spoloenstvo je skrze vieru

vod

Uctievanie Boha je tm spoloenstvom, ktor existuje v pravom slade medzi Stvoriteom a stvorenm lovekom. Pred pdom neboli iadne prekky vo vzahu medzi Bohom a Adamom. Boh hovoril s Adamom, vysvetlil mu jeho povinnosti, dal mu pokyny tkajce sa jeho ivotnho prostredia[1] a stvoril mu vhodn pomoc.[2] Adam mal len vonkajie obmedzenie: ale zo stromu poznania dobra a zla nesmie jes, lebo v de, ke bude z neho jes, istotne zomrie. [3] Pri pde sa vzah medzi Bohom a Adamom preruil Adamovm hriechom.[4]

Biblick model pravho uctievania

Boh prevzal iniciatvu pri obnoven vzahu medzi Stvoriteom a stvorenm, ktor bol preruen jedinm Adamovm skutkom vzbury. Boie prevzatie iniciatvy v sebe zaha aj negatvnu strnku, ke loveku ukazuje, o je neprijaten, aj pozitvnu strnku, ke mu dva zasbenie, ktor napln pomocou svojej milosti skrze vieru. Pri uveden toho, ako sa obnovenie medzi Bohom a lovekom udeje, Boh sa v prvom rade zaober hriechom, vymeriava trest, zasubuje obnovenie vzahu medzi sebou a lovekom a potom zana psobenie, ktor o tisce rokov napln zasbenie. Zasbenie obnovenia alebo spasenia je uveden v 1. Mojiovej 3:15: Polom nepriatestvo medzi teba a enu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliadi hlavu a ty mu schvatne ptu. Po tomto zasben Boh zahajuje innos, ktor v ase vzkriesenia Jeia Krista dokonale napln zasbenie obnovenia vzahu medzi Stvoriteom a jeho stvoreniami. Prvm bom inom po zasben je zabi zvierat, aby urobil odev pre Adama a Evu: A Hospodin uinil Adamovi a jeho ene obleky z koe a zaodel ich.[5] Tmto Boh postavil model toho, ako sa uskuton obnovenie, pretoe tento in z Boej strany je predzvesou obete krvi Jeia Krista: ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou a vydobyl ven vykpenie.[6]

Tm, e Boh prevzal iniciatvu, ukazuje, e lovek sa neme pribli k Bohu svojm vlastnm spsobom; Adam s figovm listom, Kain s obeou obilia a Ndb a Abh s obeou neposvtnho oha s prkladom. Boh ustanovuje model toho, ako napln svoje zasbenie spasenia. V celom Psme je zjavn, e Boh rozvja prijaten spsob uctievania pre svoj ud. Kee mylienky loveka s len zl od jeho mladosti (1. Mojiova 6:5, 8:21), Boh sa vdy pribliuje k loveku so svojou milosou skrze vieru. Pri kadom kroku je to Boh, ktor preber iniciatvu.

Ospravedlnenie zklad pre prav uctievanie

V celej Starej i Novej zmluve nie je mon iadne spoloenstvo medzi Bohom a lovekom okrem toho, ktor je zaloen na podroben sa Bom presne stanovenm poiadavkm. On je dokonal Vesvt Boh a lovek, ktor s nm m spoloenstvo, mus by tie v Jeho oiach dokonal a mus mu by pripsan Boia dokonalos. Vy teda bute dokonal, ako je dokonal v Otec nebesk.[7] Boie zvzn Slovo hovor, e ho treba uctieva v svtej ozdobe: Vzdvajte Hospodinu slvu Jeho mena, prineste dar a predstpte pred Neho! Klaajte sa Hospodinu v svtej ozdobe! [8]

Nikdy nie je mon naplni toto prikzanie vo vlastnej svtosti veriaceho, pretoe t je, kvli jeho prirodzenosti, vdy nedokonal. To je hlavnm dvodom, preo je sstavnou tmou Starej aj Novej zmluvy to, e Boh venoval svojho Dokonalho, Jeia Krista, ktorho spravodlivos sa pripisuje veriacemu. Preto Izai mohol vyhlsi: Len v Hospodinu mm spsu a moc... [9] a ...zahalil ma pl᚝om spravodlivosti. [10] Chvla starozmluvnch svtch je chvlou Boej spravodlivosti, v ktorej nali svoje spasenie a silu. Nech moje sta rozprvaj o Tvojej spravodlivosti a cel de o Tvojich spsnych skutkoch...Pristpim s chvlou mocnch skutkov Hospodina, Pna, pripomna budem len Tvoju spravodlivos. [11] Svt ozdobu, v ktorej sa veriaci pribliuje k Bohu, najlepie zhrnul prorok Jeremi: A toto bude jeho meno, ktorm ho bud vola: Hospodin naa spravodlivos. [12] Hoci sa tento zklad vzahu, cez ktor me veriaci komunikova s Vesvtm Bohom, v Starej zmluve chpal a pouval pod zkonom a prorokmi, teraz v Novej zmluve sa jasne prejavuje. Ale teraz sa bez zkona zjavila spravodlivos Boia, ktor dosveduj zkon i proroci, a to spravodlivos Boia z viery v Jeia Krista vetkm veriacim; lebo nieto rozdielu: ale ospravedlnen bvaj zdarma z Jeho milosti, ksrze vykpenie v Kristu Jeii. [13] Zatia o tma veere Pnovej je vemi dleit, je druhorad vo vzahu spasenia z milosti skrze vieru a je jeho dsledkom.

Ke lovek stoj pred Vesvtm Bohom, prijat v Milovanom, [14] odet spravodlivosou Kristovou, tento lovek m zklad spoloenstva s Bohom. Pri posvten, ke On pe svoj zkon do sdc veriacich, oni sa snaia zo vetkch sl by svt ako On. On je ich Bohom a oni s Jeho udom a maj vsadu vola Ho Abba Ote. Najprv evanjelium milosti, potom, nsledne po ich prijat v Milovanom, je podstatou Novej zmluvy spoloenstvo s Otcom skrze spoloenstvo so Synom, v spoloenstve so Svtm Duchom.

Skuton lskypln komunikcia

Takto spoloenstvo v Novej zmluve bolo predpovedan: Svoj zkon vlom do ich vntra a vpem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni bud mojm udom. Potom u nikto nebude viac pouova blneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina! Lebo vetci ma bud pozna od najmenieho a po najvieho, - znie vrok Hospodinov... [15] Takto spoloenstvo je podstatnou rtou Novej zmluvy. Pn Jei Kristus je prostrednkom tohto dedistva, ako bolo prehlsen: Preto je prostrednkom novej zmluvy, aby Jeho smrou, smerujcou k vykpeniu z priestupkov, spchanch za prvej zmluvy, prijali povolan zasbenie venho dedistva. [16] Dedistvom je dokonal poznanie Otca a Syna. A to je ivot, aby poznali Teba jedinho pravho Boha, a ktorho i poslal, Jeia Krista.[17]

Tak ako vyhlsil Moji v Starej zmluve: To je krv zmluvy, ktor vm nariadil Boh. [18] , tak vyhlsil Jei Kristus: Tento kalich je nov zmluva v mojej krvi: to ite, kedykovek budete pi na moju pamiatku! [19] Kristov prkaz pri ustanoven Jeho veere nie je jednoducho pre spomienku, ale je to lskypln pripomnanie si samotnej Osoby [20] Vznam korea slova pamiatka tu nesie so sebou pojem spoloenstva so samotnm Pnom.

Apotol Pavol zdrazuje kov mylienku jednotnosti s Pnom v Jeho veeri v 1. Korintskm 10:16, kde hovor: i kalich dobroreenia, ktormu dobroreme, nie je spoloenstvom krvi Kristovej? A chlieb, ktor lmeme, i nie je spoloenstvom tela Kristovho?" Zkladnou podstatou pri Pnovom stole neme by doslovne fyzick prtomnos Pna, kvli prinm danm v samotnch vysvetleniach z Psma, na ktor sa obrtime neskr. Jednota, ktor sa vyuuje, je jednotou duchovnho spoloenstva s Bohom a s Jeho udom a oslavuje sa pri Pnovom stole. V novom Jeruzaleme bude toto spoloenstvo tvrou v tvr, ako je to nartnut v 1. Jna 3:2: Milovan, teraz sme dietkami Bomi, a ete nevylo najavo, m budeme. Vieme, e ke vyjde najavo, Jemu budeme podobn, lebo ho uvidme takho, ak je. Ale zatia v Novej zmluve sa skutonos naej jednotnosti s Pnom oslavuje v znameniach a nie tvrou v tvr. Tento kalich je nov zmluva v mojej krvi, ktor sa vylieva za vs. [21] Obrad Jeho Novej zmluvy je dokonalm spoloenstvom s Nm.

Zklad pre presvedenie o duchovnej prtomnosti Pna

V pravde Pnovho slova, e ti po tom, aby veriaci mali pln uistenie ohadom toho, o urobil a povedal, preukzanie pravosti a zruka Jeho diela s potvrden prsahou, aby mali pln uistenie a techu.[22] Tento kalich je nov zmluva v mojej krvi, ktor sa vylieva za vs. [23] Toto je prvne vyhlsenie samho Krista pre veriacich, ktor im patr. Prve tak ako v benom udskom ivote (naprklad manelsk suby, listiny vlastnctva pri dome, aute, at.), tak aj tu s prsne prvne vyhlsenia tkajce sa prevzatia vlastnctva toho, o veriacim patr. V Psme to, o bolo predpovedan v Starej zmluve, sa uskutonilo v Novej zmluve. Kristus sa vydal do vlastnctva veriacim vo svojej krvi a tele. Dal im oficilne prvne vyhlsenie Novej zmluvy, v ktorej maj Jeho pln zasbenie a uistenie.

Veriaci maj v tomto novozmluvnom ustanoven nrok na vetky Kristove poehnania, ktor s pre nich potvrden Jeho krvou. Ako prehlasuj Jeho slov v 1. Korintskm 11: Tento kalich je nov zmluva v mojej krvi: to ite, kedykovek budete pi, na moju pamiatku! Lebo kedykovek by ste jedli tento chlieb a pili z kalicha, zvestujete smr Pnovu, dokia neprde! [24] el je jasne vyjadren ukazova Kristovu smr, hlsa a verejne ju oznamova. Nie je to len pha spomienka na Krista, na to, o urobil a ako trpel, ale je to skr preto, aby veriaci mali as na Jeho slvnom vydvan seba samho im. Maj ohlasova, e Jeho smr je ich ivotom, prinou ich poteenia a ndeje. Ukazuj Jeho smr a prejavuj sa ako jej ovocie pred Bohom Otcom. V Novej zmluve On je ich Bohom a oni s Jeho udom, Jeho nariadenia s tbou a poteenm ich mysl a sdc v slove, v boskom spoloenstve s Nm. Toto je vak zmluva, ktor uzavriem s domom Izraelovm, a uplyn tie dni, hovor Pn: svoje zkony im vlom do mysle a vpem im ich do srdca, a ja im budem Bohom a oni mi bud udom.[25]

Duchovn spoloenstvo vyuovan pomocou kontrastu

V 1. Korintskm 10 apotol Pavol vemi energicky vyuuje spoloenstvo s Pnom pouitm plnho kontrastu s dobre znmymi okultnmi praktikami duchovnho kontaktu s diablami. Toto siln uenie m za cie postavi mimo zkon neznesiten svtokrde spoloenstva s modlami. Takto komunikcia je skuton, vysoko nebezpen a zakzan: A ja nechcem, aby ste boli spolonkmi dmonov. [26] Rozdielnos je jasne viditen v prkaze: Nemete pi z kalicha Pnovho aj z kalicha dmonov: nemete ma podiel pri stole Pnovom aj pri stole dmonov. [27] Je nanajv dleit vidie, e apotol vyaduje uvedomenie si skutonho spoloenstva a duchovnej jednoty medzi Kristom a veriacimi. Nie je zdraznen len pha spomienka, lebo v tom prpade by kontrast nedval zmysel. Priamy kontrast je medzi duchovnou blzkosou s diablami a s Pnom. Z tohoto odseku sa preto d urobi zver, e spoloenstvo krvi Kristovej [28] je t skuton jednota, ktor veriaci maj s Pnom pri oslave Jeho veere. Pn uviedol toto s nasledovnm vyjadrenm svojej tby: Tobne som si iadal jes s vami tohto vekononho barnka ...Tento kalich je nov zmluva v mojej krvi, ktor sa vylieva za vs. [29] Podobne s tbou by mali veriaci ti po zdiean tohto jedla s Nm. Toto spoloenstvo s Nm je podstatou Novej zmluvy, v Jeho prehlsen to doslovne je Nov zmluva v Jeho krvi. V kontexte pravho a falonho uctievania Pn vyuuje o tch, na ktorch sa pozer: Na toho zhliadnem, kto je pokorn a zronen v duchu, kto sa zachveje pred mojm slovom. [30] Na to, aby si veriaci skutone prial Pna uctieva tak, ako je toho hoden, mal by zni po Jeho spoloenstve pri Jeho stole. Ak tak rob, milosou si ete hlbie uvedom Pnove slov: Blahoslaven, ktor lania a znia po spravodlivosti, lebo oni nasten bud. [31]

Obmedzenia pravho uctievania

Zhrnutm zkona je desa Boch prikzan, z ktorch prv dve sa priamo zaoberaj uctievanm. Nepretrit spoloenstvo s Bohom v sebe zaha dodriavanie Jeho obmedzen v uctievan. Najdleitejie z nich je v prvom prikzan Desatora, kde sa Boh uznva za jedin objekt pravho uctievania. Najdleitejie je to preto, lebo to vyluuje vetko nboensk uctievanie bytost, ktor nie s Bohom, vetkch predmetov, ktor nie s Bohom a vetko modlrstvo. Ja som Hospodin, tvoj Boh ... Nebude ma inch bohov okrem ma! [32]

Druh prikzanie je tie bezvhradne dleit, pretoe zakazuje praktiky, ktor popieraj uctievanie Boha vierou. Zo spoloenstva so svtm Bohom, potvrdenho v prvom prikzan, sa vyluuje vyrbanie a klaanie sa akmkovek modlm, o zaha aj vyrbanie alebo klaanie sa akejkovek podobe alebo umeleckmu stvrneniu Boha. Take tmto je zakzan akkovek mgia. To zaha vetko obracanie sa k materilnym veciam (a aj rituly, ktor ho musia sprevdza), ako keby boli schopn vyjadri Boiu priaze alebo nepriaze a naopak, vetko obracanie sa k materilnym veciam a ritulom ako k nstrojom schopnm vyjadri Mu chvlu a uctievanie.[33]

Uctievanie veriacich a ich sluba Bohu je ako duchovn dom na obetovanie duchovnch obet Bohu, ktor s prijaten iba v osobe Jeia Krista: A aj vy sami, ako iv kamene budujte sa na duchovn dom, svt kastvo, aby ste prinali duchovn obete, prjemn Bohu skrze Jeia Krista. [34] Takto v skutonosti ili veriaci: Tto zotrvvali v apotolskom uen a v spoloenstve, v lman chleba a na modlitbch. (Skutky 2:42) Evanjelium bolo vdy duchovnm posolstvom poknia a viery, takisto ako bolo spoloenstvo lmanm chleba a modlitbami. Pretrvvajcou tmou je spoloenstvo s Otcom v Duchu Svtom, pretoe veriaci je prijat v Kristu . Nikde sa neobjavuje ani nznak dverovania materilnym znameniam, ktor by dvali ivot. Draz sa vdy kladie na poehnania v Kristu v nebesiach. Poehnan Boh a Otec Pna nho Jeia Krista, ktor ns v nebeskch veciach poehnal v Kristu Jeii vetkm duchovnm poehnanm.[35]

Jedna obe, raz obetovan

Kristova obe oznaovala naplnenie a koniec kazskch ustanoven Starej zmluvy: niet u viac obet za hriechy.[36] Cez svoju kazsk obe na kri Kristus spsobil oistenie od hriechov a posadil sa na pravici Velebnosti na vsostiach. [37] Jasn uenie Ducha Svtho je, e Kristova obe bola jedna, na rozdiel od mnohch obet v Starej zmluve. On vak priniesol iba jednu obe za hriechy, posadil sa navdy na pravici Boej. [38] Lebo jedinou obeou navdy zdokonalil tch, o sa daj posvti. [39]

Jedinenos Kristovej obete spova v tej skutonosti, e bola jedna obe jeden raz dan. Pojem raz sa povauje za tak dleit, e ho v Novej zmluve Duch Svt vyhlasuje sedemkrt. Dokonalos Kristovej obete je postaven do kontrastu s kadodenne opakovanmi obeami Starej zmluvy. Pravda o dokonalosti Kristovej obete je podiarknut slovom raz. Naprklad apotol Pavol u: Lebo o umrelo, umrelo hriechu raz navdy; o vak ije, ije Bohu. [40] Apotol Peter podobne prehlasuje: Pretoe aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodliv za nespravodlivch, aby vs priviedol k Bohu. Telesne bol usmrten, ale obiven Duchom. [41] Rovnak pravdu vyuuje kniha idom pkrt so zverom: prve tak aj Kristus, raz u obetovan, aby niesol hriechy mnohch, druh raz zjav sa bez hriechu tm, o Ho oakvaj na spasenie.[42]

Jeden obetujci kaz

Nad slnko jasnej je tie rozdiel, na ktor poukazuje Duch Svt tm, e stavia do protikladu Kristovo kastvo a starozmluvn kastvo. Levtski kazi boli smrten a preto potrebovali nstupcov. Kristus je ven kaz a Jeho kastvo je neprenosn, nepotrebuje iadneho nstupcu. A tamt stvali sa kazmi mnoh, lebo smr im prekazila zosta: On vak, pretoe zostva naveky, zastva kazsk rad, ktor neprechdza na inho. [43],[44] Najdleitej je fakt, e Jei Kristus, ktor nemal ni vzcnejie ako seba samho, obetoval seba samho. Ako povedal: Otec ma miluje preto, lebo kladiem svoj ivot, aby som ho zase vzal. Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovone. Mm moc ho da a mm moc ho zase vzia. Toto poverenie som prijal od svojho Otca.[45] Len On sm mal absoltne jedinen predpoklady na to, aby obetoval seba. Ako u Duch Svt: Takho vekaza sme aj potrebovali: svtho, nevinnho, nepokvrnenho, oddelenho od hrienikov, a vyvenho nad nebes.[46]

Pn Jei je jedinm obetujcim kazom Novej zmluvy. Ukonil dielo naej spsy jednou jedinou obeou. Psma opakovane kontatuj tto pravdu. Podstatu tohto nachdzame v Pnovom slove z kra: Tetelestai. Dokonan![47]

Zhrnutm uvedenej biblickej pravdy tkajcej sa spoloenstva s Bohom je, e On sm zaviedol model takhoto uctievania. Jeho vlastn spravodlivos pripsan veriacemu milosou len skrze vieru je jedinm zkladom pravho uctievania. Jeho obmedzenia sa maj bra o najvnejie, aby Jeho uctievanie zostalo aj pravdiv aj duchovn, kee On je Duch. Div najvej techy, ktor maj veriaci v pravom uctievan, spova v tom, e maj Jeia Krista, Pna a Majstra, v ktorom s prijat, ako svojho prmluvcu. On je ich vekaz: Z povedanho je hlavn toto: mme takho vekaza, ktor sa posadil na pravici trnu Velebnosti na nebesiach. [48] Toto je Boia prtomnos, ktor veriaci teraz maj a na naplnenie ktorej sa teia v nebeskej slve, slovami samotnho Pna: Ak ma niekto miluje, bude zachovva moje slovo, a mj Otec bude ho milova a prdeme k nemu a budeme prebva u neho. [49]

Falon uctievanie Rmskokatolckej cirkvi

Kee prav spravodlivos a jej ovocie nie s dostupn cez falon evanjelium, jedinm spsobom uctievania Svtho Boha cez falon evanjelium je tie tak, ktor je vymyslen lovekom.[50] Takto spsoby maj podobu vonkajch ritulov a nboenskch predmetov a spadaj pod druh prikzanie. Dokonca aj jednoduch prehad uenia Rmskokatolckej cirkvi o Veeri Pnovej ukazuje, e Rmskokatolcka cirkev nie je iadnou vnimkou. Kee Rmskokatolcka cirkev propaguje falon evanjelium, mus nejako preukza ovocie svojej vlastnej spravodlivosti.[51] Rmska cirkev oficilne tvrd, e v jej obrade, Omi, je vyvrcholenie uctievania, ktor udia prinaj ako obe Kristovi a skrze Neho Otcovi. Vyhlasuje, e oma je tie zdrojom a vrcholom jej ivota. Tvrd, e obe na Golgote, je pod jej kontrolou, kee vyhlasuje, e jej obrad, oma, je jednou a tou istou obeou ako obe Pna Jeia Krista.

V protiklade s biblickm Kristom, ktor je teraz vldnucim Krom krov a Pnom pnov a sed na pravici Boha Otca, Rm neustle zobrazuje umierajceho Krista, posvtn obe. Tm, e pouva ako stredobod svojho uctievania obrad ome, ktor s vetci veriaci pod hrozbou smrtenho hriechu povinn navtevova, Rm vyuuje a zdrazuje svoje falon evanjelium tm, e nechva svojich veriacich obetova seba spolu s umierajcim Kristom, Svtmu Bohu Biblie. U, e v okrhlej bielej obltke, t.j. v jej eucharistii, je obsiahnut fyzick Kristus a Jeho dua a bosk podstata. Tto obltka m dosta uctievanie, ktor patr len sammu Svtmu Bohu.

Tvrdenie, e Kristus je obetovan v omi

Dokumenty Druhho vatiknskeho koncilu Rmskokatolckej cirkvi uia:

Lebo v obeti Ome N Pn je obetovan [52] ke sa sviatostne sprtomuje ako duchovn pokrm veriacich v podobe chleba a vna. Za tmto elom Kristus zveril tto obe (Rmskokatolckej) cirkvi, aby veriaci v nej mohli ma podiel aj duchovne, vierou a lskou, aj sviatostne, prostrednctvom hostiny Svtho Prijmania. as na Veeri Pnovej je vdy spoloenstvom s Kristom, ktor sa obetuje za ns ako obe Otcovi. [53]

Dnen Rmskokatolcka cirkev, ktor oficilne schvlila Tridentsk koncil, alej preklna vetkch, ktor nezastvaj nzor, e jej oma je naozaj obeou zmierenia. V sasnosti schvauje nasledovn:

Ak niekto hovor, e obe ome je len obeou chvly a vakyvzdania; alebo e je to phe pripomenutie obete dokonenej na kri, ale nie obe zmierenia; alebo e m itok len pre toho, kto prijma a e by sa nemala obetova za ivch i mtvych, za hriechy, tresty, zadosuinenia a alie potreby, nech je prekliaty. [54]

Jasnos Kristovho prkladu je v diametrlnom rozpore s takmto uenm. Kristove slov Vezmite a jedzte neboli adresovan Jeho Otcovi v nebesiach, ale skr apotolom. Neprikzal im obetova a zmierova obeami. Presnejie, takto obe bola Jeho vlastnm jedinenm radom ako jedinho Prostrednka.

Stredobodom rmskokatolckeho uctievania a ivota je oma. Rmska cirkev u svojich veriacich, e maj obetova seba spolu s posvtnou obeou, Jeiom Kristom, a potom prijma t ist posvtn obe. Vyhlasuje teda:

Z toho vyplva, e eucharistick obe je zdrojom a vrcholom celho uctievania (Rmskokatolckej) Cirkvi a kresanskho ivota. Veriaci sa plnie zastuj tejto sviatosti vakyvzdania, zmierenia, prosieb a chvl nielen ke primne obetuj posvtn obe a v nej seba samch Otcovi s kazom, ale tie ke prijmaj tto obe v sviatosti. [55]

Kristus nikdy nebol obeou nieoho a ani v Psme nikde nie je mylienka o tom, e by bol uroben nedobrovonou obeou. Iiel na kr zo svojej vlastnej slobodnej vle. Tento chybn dogmatick zklad Rm tak podiarkuje, e sstreuje myse na tragickho Krista ako nedobrovon obe a nie ako na vaza, ktorm teraz je Pna pnov a Kra krov. Prkladom tohto prstupu, ktor je vyjadren slovami ome, je nasledujca eucharistick modlitba . 3: Pozri s priazou na obe svojej cirkvi a vi (pozn. prekl. boh, nedobrovon) Obe, ktorej smr ns zmierila s Tebou. [56] Cel mylienka obetovania tejto Posvtnej obete je svtokrden.

Ke Rm opakuje svoje prikzania, falon evanjelium, ktor hlsa obetovanie seba samho, aby lovek prispel ku svojmu spaseniu, sa zdrazuje v jeho uctievan. Rm prehlasuje:

Eucharistick shromdn je tedy stedem kesanskho spoleenstv, jemu pedsed knz. Proto kn pouuj vc, jak maj v men obti pinet Bohu Otci bosk obtn dar (Jeia Krista) a zrove s nm podvat tak ob vlastnho ivota [57]

Zatia o Rm chce robi dojem, e rob to, o Pn prikzal, alej tvrd, e obe na Golgote a oma s to ist jedna jedin obeta. Take u:

Kristova obeta a obeta Eucharistie s jedna jedin obeta: Lebo jedin a t ist je obe, ten ist obetuje teraz slubou kazov, ktor vtedy obetoval seba samho na kri; rozdielny je iba spsob obetovania. A kee v tejto boskej obete, ktor sa kon vo svtej omi, je prtomn a nekrvavm spsobom sa obetuje ten ist Kristus, ktor na oltri kra raz navdy obetoval seba samho krvavm spsobom, tto obeta (je) skutone zmierna.[58]

V prve citovanom prehlsen sa tvrdia tri veci. Najprv je tam Kristus prtomn, potom je obetovan a nakoniec, e tto obe je nekrvavm spsobom.

Tvrdenie, e Kristus je obsiahnut v chlebe, je v priamom rozpore s Psmom. Nov zmluva zdrazuje opak ako skutonos: Lebo Kristus nevoiel do svtyne rukou urobenej, ktor je len obrazom pravej, ale (voiel) do samho neba. [59] Rmska cirkev v kadej omi trv na tom, e jej chlieb, t.j. eucharistia, je tm, na o sa Kristus poda svojho tvrdenia zmenil. O Jeho podstate sa tvrd, e je v tom, o je vytvoren rukami. ie tvrd, e mme tento chlieb na obetovanie, ktor zem dala a udsk ruky urobili [60] To je v ostrom kontraste s Psmom, ktor hlsa skutonos, e Kristus je kazom priamo v nebi a nevoiel do svtyne rukou urobenej [61] alej ns On sm upozornil: Preto, ak by vm povedali: Ajha, je na pti, nevychdzajte! Ajha, je v komorch, - neverte. Lebo ako blesk vychdza od vchodu a svieti po zpad, tak bude prchod Syna loveka. [62]

V druhom rade Rm tvrd, e Kristus je obetovan v jej omi. Boie slovo vyhlasuje sedemkrt, e raz bola obetovan dokonal obe, ako je napsan: Ani nie preto, aby sa optovne obetoval ... ve inak by bol musel trpie znovu a znovu od stvorenia sveta. A On zjavil sa raz pri skonen vekov, aby svojou obeou zahladil hriech. [63]Ak sa niekto povauje za spsobilho na to, aby obetoval nesmrtenho Jeia Krista v Jeho dokonalej obeti, je to rhav pcha. Keby bolo takto udsk obetovanie Krista mon, Kristus by bol pri svojom obetovan seba samho trpel tak krut muky zbytone. Naopak, jeho obe je dokonal a On je teraz v slve, ako zretene vyhlsil Duch Svt: posadil sa na pravici Velebnosti na vsostiach, ke (prv) spsobil oistenie od hriechov [64] Ak zoberieme za meradlo biblick podmienky uctievania, ktor dal Boh, mylienka, e Kristus by sa mal obetova viac ne raz, je rhanm. Takto mylienka sa poka zredukova Kristovu obe na nedokonalos, kee predpoklad, e Jeho raz dan obe nebola dos dobr, aby priniesla pln uzmierenie. To, o je absoltne dokonal a dokonen, sa neme opakova, kee opakovanie je dkazom nedokonalosti. Preto Duch Svt presne u: ktor, nepotrebuje ako vekazi de o de prina obe najprv za svoje a potom za hriechy udu. Lebo urobil to raz navdy, ke samho seba obetoval. [65]

Tretm aspektom tvrdenia Rma je, e Kristus je obetovan nekrvavm spsobom. Vimnite si, e v citte, o ktorom diskutujeme, Rm tvrd, e Kristus je prtomn a je obetovan nekrvavm spsobom. Psmo stavia na rovnak rove obetovanie a utrpenie. V obeti zmierenia obetova a trpie je to ist. Tto pravda je tak dleit, e v Psme je uveden ako absoltny princp: bez vyliatia krvi niet odpustenia [66] Take v tomto kontexte ponka obe bez krvi znamen vyhlasova za obe to, o neme by obeou poda defincie Psma. Obe bez krvi je nezmyselnm protireenm, ktor neme ma iaden in el ne oklama.

Zloin modlosluby

Rmskokatolcka cirkev u, e chlieb Veere Pnovej sa m uctieva AKO BOH. Take u:

Nikto by nemal ma v mysli iadnu pochybnos o tom, e vetci veriaci by mali preukazova tejto najsvtejej sviatosti uctievanie, ak prinle pravmu Bohu, ako to vdy bolo zvykom v Katolckej Cirkvi. Ani sa nem uctieva o ni menej, pretoe bola ustanoven Kristom na jedenie. Lebo aj pri uchovanej sviatosti m by uctievan, pretoe je tam skutone prtomn skrze premenenie chleba a vna [67]

Pnove slov s vysloven presne a jasne: Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktor sa za vs (vydva); to ite na moju pamiatku! (1. Korintskm 11:24). Vezmite, jedzte nie je obetujte a uctievajte.

Najvnejia na vyie uvedenom uen Rma je modlosluba. Pn Jei Kristus opakuje star prikzanie, ke vyhlasuje vo svojom slove: Pnovi, svojmu Bohu, bude sa klaa a len Jemu sammu bude sli! (Mat 4:10). Veriaci musia skutone uctieva v duchu a v pravde. Prikza uctievanie chleba, ktor sa pouva pri Veeri Pnovej je modlosluba. Je to absurdn a bezbon dogma, ktor nevyhnutne nariauje uctievanie nieoho, o sa je a prena do aldka. Uctievanie, ktor nle jedine pravmu Bohu, sa neme prena na chlieb, pouvan pri Veeri Pnovej bez hroznho zloinu modlosluby.

Konkrtne slov Psma v kontexte

Na konkrtne slov Psma sa musme pozera v kontexte. V odsekoch Psma, ktor sa zaoberaj Poslednou veerou, si chlieb a vno zachovvaj rovnak nzov po Pnovch slovch ako predtm, ne povedal Vezmite, jedzte; toto . Ukazovacie zmeno toto vymedzuje chlieb, o ktorom sa hovor, ako ten ist, ktor Kristus vzal; iadne in vysvetlenie nie je mon.

Podobne Kristus vol to, o dal pi uenkom, vno. Lebo toto je moja krv (novej) zmluvy, Hovorm vm, e oddnes nebudem pi z tohoto vnneho plodu a do da, ke ho budem pi s vami nov v krovstve svojho Otca. [68] Toto je moja krv (novej) zmluvy, ktor sa vylieva za mnohch. Veru vm hovorm, e nikdy viac nebudem pi z tohoto vnneho plodu a do onoho da, ke ho budem pi nov v krovstve Boom. [69] Ovocie vinia vymedzuje vno, o ktorom sa hovor, ako to, ktor vzal Kristus, iaden in popis nie je mon.

Uplatnenie modlosluby Rma

Napriek jasnosti Psma Rm trv na tom, e chlieb a vno s skutone telom a krvou Kristovou. Naviac Rm tvrd, e zo samotnho chleba a vna skutone prdi sila. Take Rm vyhlasuje:

Prijmanie ns odluuje od hriechu. Kristovo telo, ktor prijmame vo svtom prijman, je obetovan za ns a krv, ktor pijeme, je vyliata za vetkch na odpustenie hriechov. [70]

Tu sa na Eucharistiu pozer ako na zjednotenie loveka s Kristom a zrove oistenie od hriechu. Pokus o pripisovanie ospravedlujcich inkov tomu, o bolo dan na svedectvo a na povzbudenie v samom Pnovi, je mgia, kee ndej loveka sa sstreuje na fyzick objekt. Katolcka cirkev u svojich veriacich robi tak ist chybu, do akej upadol ron. On urobil zlat tea ako prostriedok, cez ktor mali Izraelci uctieva Svtho Boha. Izrael, toto s tvoji bohovia [71] Oficilny obrad ome ukazuje, e pri kadej omi kaz rob a hovor nasledovn:

Kaz pokakne. Driac hostiu mierne zdvihnut nad patnu (pozn. prekl. misku) hovor: Toto je Barnok Bo, ktor berie hriechy sveta. Blaen s t, ktor s povolan k jeho veeri.[72]

udia sa maj pozera na skuton fyzick ltku ako keby bola naozaj Barnkom Bom. To je naozaj hrub modlosluba aj falon evanjelium.

Podobne, o sa tka tej istej Eucharistie, Rm u: Eucharistia ns tou istou lskou, ktor v ns zapauje, chrni pred budcimi smrtenmi hriechmi[73] Rm tu u svojich ud, aby sa pozerali na fyzick veci ako na prostriedok vyjadrenia Boej milosti, pozera sa na fyzick chlieb a vno, ako keby mali nadprirodzen moc. To je presne rmskokatolcky nzor, ako je vyhlsen: Sviatosti s ako sily, ktor vychdzaj z Kristovho tela, stle ivho a oivujceho [74]

Takto uenia spadaj pod ven kliatbu za prevracanie evanjelia Kristovho. (Galatskm 1:6-9). Kristove slov s duch a ivot: Duch je, ktor obivuje. (Jn 6:63) Navrhova stami prehltn Kristovo telo je dos zl, ale to, o sa prehlasuje, je ovea horie. Rm zastva nzor, e Eucharistia ns chrni pred budcimi smrtenmi hriechmi[75] To s lkav slov udskej filozofie, ktor vyuuj prastar uctievanie modly na dosiahnutie ivota. Tto dogmu rob ete ohavnejou to, e samotn uenie, ktor hovor o zachovvan od hriechu, je hrubm hriechom.

Spoloenstvo je skrze vieru

Ako sme u skr ukzali, naozaj existuje dvern spoloenstvo s Pnom v duchovnom zmysle. Spoloenstvo s Pnom je jadrom posolstva biblickch textov. Viera veriaceho je zameran na Neho. Veriaci prijma z Jeho ruky to, o On dva duchovnm spsobom. Ako vysvetlil apotol Pavol: My sme vak neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktor je z Boha, aby sme vedeli, oho sa nm z milosti Boej dostalo. [76] Na to nadvzuj apotolove slov: O tom aj hovorme, nie sce nauenmi slovami udskej mdrosti, ale (slovami), ktorm u Duch. A tak duchovn posudzujeme duchovne. [77] Komunikcia Ducha Svtho je najvhodnejia na vyjadrenie Jeho myslov. Takisto kontakt veriaceho s Pnom je skrze Boieho svtho Ducha, slovami apotola: Boh toti zjavil nm to Duchom; lebo Duch skma vetko, aj hlbokosti Boie. [78] Komunikcia veriaceho s Pnom v Jeho veeri je poda Jeho vlastnho pokynu, a preto v duchu a pravde.

Uenie samho Pna Jeia Krista v iestej kapitole Jna (vere 25 71) potvrdzuje duchovn jednotu Jeho a veriaceho, kde nejde o pominuten pokrm, ale o pokrm, ktor bude pre ven ivot. (Jn 6:27) Ke sa idia ptali, o maj robi, aby mohli ma podiel na chlebe ivota, Kristus odpovedal: Skutkom Bom je veri v Toho, ktorho On poslal. (Jn 6:29). Celou tmou Jnovej iestej kapitoly je veri v Neho, Krista, ako prav prostriedok utenia duchovnho hladu a uhasenia duchovnho smdu. Take Pn u: Ja som chlieb ivota; kto prichdza ku mne, nikdy nebude lanie, a kto ver vo ma, nikdy nebude zni. [79] Kto ver (vo ma), m ven ivot. [80]

Pnove slov Lebo moje telo je prav pokrm a moja krv je prav npoj (Jn 6:55) ukazuj, ak vny je prkaz veri v Neho. Sm Pn prikzal uctieva v duchu a v pravde. Je absurdn naznai, e by mohol presadzova fyzick jedenie tela a pitie krvi. Jasn princp vkladu, ktor poskytuje vo svojich vlastnch slovch je: Duch je, ktor obivuje, telo ni neoso. Rei, ktor som vm hovoril, s duch a ivot. [81] On je pravm pokrmom pre myse, a nie pre aldok, pre vieru, a nie pre sta. Veriaci si nem pripravi zuby a aldok, ale skr vetky schopnosti mysle a vle, aby v Neho veril.

Zatia o iesta kapitola Jna je evanjelizanm posolstvom, ktor znelo najprv idom a Veera Pnova je posolstvom pre veriacich, je medzi nimi urit spriaznenos. Ak sa princp porovnvania duchovnch vec s duchovnmi [82] prsne dodriava, veriaci uvidia sekundrne hlbok posolstvo posvtenia v tomto odseku. Pn vyhlsil: Lebo moje telo je prav pokrm a moja krv je prav npoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostva vo mne a ja v om. Ako ma poslal iv Otec a ja ijem skrze Otca, aj ten kto ma je, bude i skrze ma. [83] Ten ist Pn tie povedal pri Poslednej veeri: Tobne som si iadal jes s vami tohoto vekononho barnka, prv, ako by som trpel. [84] as veriacich na Veeri Pnovej prijmanej duchovne a s tbou me by skutone prebvanm v om. Me to tie by vynikajca prprava na utrpenia a skky, ktor trpia pre Jeho meno.

Veriaci na pamiatku Pna musia prijma chlieb a vno Veere Pnovej s vekou ctou, aby sa prehbila ich duchovn jednota s nm. Nerozliova medzi oznaenm, ktorm je pamiatka, a stotonenm, ktor zastva nzor, e chlieb a vno sa stali skutonm telom a krvou Pna Jeia Krista, je vny hriech proti Pnovi v Jeho prvom a druhom prikzan. Boh zakazuje nielen uctievanie obrazov, ale aj ctu k nim ako ku miestami, v ktorch prebva Jeho boskos. Zakazuje tie pouvanie predmetov ako prostriedkov, cez ktor dajne me prs Jeho moc. Lebo je len jeden Boh a jeden prostrednk medzi Bohom a lovekom, lovek Jei Kristus.

V Novej zmluve Pn poloil na dleit miesto to, aby Cirkev bola aj reformovanou aj reformujcou. Zatia o modlosluba a mgia rmskeho katolicizmu okuje veriaceho, je dleit nereagova na takto chyby. Odpor voi tomu v minulosti spsobil, e mnoh prav veriaci upustili od poteenia z hlbokho ocenenia skutonej duchovnej prtomnosti Pna vo veeri, ktor im dal. Psmo u, e Pn oakva v tomto ustanoven ctu a tbu po blzkom spoloenstve. Berc Jeho slov o najvnejie by mal veriaci ti s tbou po hlbokom spoloenstve s Nm, aby z Neho mocne erpal pri kadej oslave Jeho veere. Toto vetko je len a len cez Neho samho: Skrze Neho dostalo sa nm vierou aj prstupu k milosti, v ktorej stojme. A chvlime sa ndejou slvy Boej.

Naou modlitbou k Otcovi za kadho veriaceho pri oslave veere Pnovej je: aby vm poda bohatstva svojej slvy dal skrze svojho Ducha mocne zosilnie na vntornom loveku; aby Kristus prebval vierou vo vaich srdciach, a vy, zakorenen a zaloen v lske, aby ste mohli so vetkmi svtmi vystihn, o je to za dka, vka a hbka, a pozna lsku Kristovu, ktor je nad vetky znmosti; aby ste boli naplnen vetkou plnosou Boou. Tomu vak, ktor me nad toto vetko uini omnoho viac, ako my prosme alebo rozumieme, a to poda moci, ktor psob v ns, Tomu bu slva v cirkvi a v Kristu Jeii po vetky pokolenia a na veky vekov. Amen. [85]


[1] 1. Mojiova 1:28-30

[2] 1. Mojiova 2:21-22

[3] 1. Mojiova 2:17

[4] 1. Mojiova 3:6-8

[5] 1. Mojiova 3:21

[6] idom 9:12

[7] Mat 5:48

[8] 1. Kronick 16:29

[9] Izai 45:24

[10] Izai 61:10

[11] alm 71:15-17

[12] Jeremi 23:6

[13] Rmskym 3:21,22,24

[14] Efezskm 1:6

[15] Jeremi 31:33-34

[16] idom 9:15

[17] Jn 17:3

[18] idom 9:20

[19] 1. Korintskm 11:25

[20] W. E. Vine, And Expository Dictionary of New Testament Words (Old Tappan, NJ: Fleming H. Revell Co., 1940) #1. anamnesis, pp. 274-275

[21] Luk 22:20

[22] idom 6:17 Pretoe Boh dediom zasbenia m nepochybnejie chcel dokza nezmenitenos svojej vle, zaruil to prsahou...

[23] Luk 22:20

[24] 1. Korintskm 11:25-26

[25] idom 8:10

[26] 1. Korintskm 10:20

[27] 1. Korintskm 10:21

[28] 1. Korintskm 10:16

[29] Luk 22:15, 20

[30] Izai 66:2

[31] Mat 5:6

[32] 2. Mojiova 20:2-3

[33] Dokonca aj v Starej zmluve uctievanie Boha bolo vierou spoliehajc sa na Neho a Jeho zasbenie a Jeho spravodlivos. Obradn zkon mal len hodnotu znamenia, ktor pripomnalo veriacemu zasbenie, jedlo Paschy bolo len pamiatkou a tieom toho, o malo prs v Kristu. Sstavnm objektom uctievania uprostred podrobnost obradov v Starej zmluve bol samotn Boh a nie predmety. Hospodin moja skala, hrad mj a mj vyslobodite; mj Boh je moje bralo, v Neho dfam; mj tt, roh mojej spsy, moja pevnos. (alm 18:2)

[34] 1 Petra 2:5

[35] Efezskm 1:3

[36] idom 10:18

[37] idom 1:3

[38] idom10:12

[39] idom 10:14

[40] Rmskym 6: 10

[41] 1. Petra 3:18

[42] idom 9:28

[43] Aparabatos (grcky) znamen: Neprenosn, neprechdzajci na druhch. V Novej zmluve sa nespomnaj iadni obetujci kazi, len star a pastori. V Kristu Jeii s vetci veriaci asou Kristovho krovskho kazstva v duchovnej chvle, ale nikto nem podiel na Jeho obetujcom kazstve

[44] idom 7:23-24

[45] Jn 10:17-18

[46] idom 7:26

[47] Jn 19:30

[48] idom 8:1

[49] Jn 14:23

[50] Medzi biblick prklady tohto patr Kain, ktor priniesol nesprvnu obe, Izraelci, ktor sa pokali uctieva Svtho Boha pomocou zlatho teaa a Ndab a Abh, ktor obetovali neposvtn ohe.

[51] Rmskym 10:3 sa na to vzahuje: Kee neznaj spravodlivos Boiu a snaia sa uplatova svoju, nepoddali sa spravodlivosti Boej. Naopak, Efezskm 2:8-10 ukazuje zklad pravej spravodlivosti a jej ovocia. Pozri tie Galatskm 5:19-23

[52] The American College Dictionary definuje toto slovo ako: 1) obetova, 2) zabi ako obe na obetovanie, prinies obe.

[53] Vatican Council II Documents, No. 9, Eucharisticum Mysterium, 25 May 1967, Vol. I, Sec. 3, pp. 102-103. Draz pridan.

[54] The Canons and Decrees of the Council of Trent, Tr. by Rev. H. J. Schroeder, O.P. (Rockford, IL 61105: Tan Books and Publishers, Inc., 1978) Canon 3, p. 149

[55] Vatican Council II Documents, No. 9, Eucharisticum Mysterium, 25 May 1967, Vol. I, Sec. 3, p. 104

[56] New Saint Joseph Peoples Prayer Book, Rev. Francis Evans, General Editor (New York, NY: Catholic Book Publishing Co., 1980) p. 120

[57] Dokumenty II. Vatiknskho koncilu, . 63, Presbyterorum Ordinis, 7 Dec. 1965, oddiel 5, s. 313, Zvon, esk katolick nakladatelstv, Praha 1995

[58] Katechizmus Katolckej cirkvi, odstavec 1367, Spolok svtho Vojtecha, Trnava 1999. alej len KKC

[59] idom 9:24

[60] New Saint Josephs Peoples Prayer Book, Selection #88, p. 98

[61] idom 9:24

[62] Mat 24:26-27

[63] idom 9:25-26

[64] idom 1:3

[65] idom 7:27

[66] idom 9:22

[67] Vatican Council II Documents, No. 9, Eucharisticum Mysterium, Vol. I, Sec. 3, p. 104. 2. Mojiova 20:4-5 vak tvrd, e modly sa nemaj vyrba, ani sa im netreba klaa. Nov Katechismus vysvetuje fungovanie modlosluby v Paragrafe 2132, Kresansk uctievanie obrazov nie je v rozpore s prvm prikzanm, ktor zakazuje modly. Ve cta k obrazu prechdza na vzor a kto uctieva obraz, uctieva osobu, ktor je na om namaovan. 2. Mojiova 20:4-5 vslovne zakazuje vetky druhy modlosluby, vrtane tch, ktor sa vyuuj v oficilnych rmskokatolckych dogmch, a vrtane uctievania chleba Veere Pnovej. Pozri tie Jeremi 10:14-15. Vborn tdiu pozri v Graven Bread: The Papacy, the Apparitions of Mary, and the Worship of the Bread at the Altar by Timothy F. Kauffman (Huntsville, AL 35804-2398: White Horse Publications, 1995) s.170 s dodatkami. Tel. 1-800-867-2398; adresa na web site je: http://whpub.com/

[68] Mat 26:28, 29

[69] Marek 14:24, 25

[70] KKC, odst. 1393

[71] 2. Mojiova 32:4

[72] New Saint Joseph Peoples Prayer Book, Rev. Francis Evans, Ed. (New York: Catholic Book Publ. Co., 1980) Page 104

[73] KKC, odst. 1395

[74] Ibid., odst. 1116

[75] Ibid., odst. 1395

[76] 1. Korintskm 2:12

[77] 1. Korintskm 2:13

[78] 1. Korintskm 2:10

[79] Jn 6:35

[80] Jn 6:47

[81] Jn 6:63

[82] 1. Korintskm 2:13

[83] Jn 6:55-57

[84] Luk 22:15

[85] Efezskm 3:16-21

Aktualizované: 2001-03-23