Žalm 42 *

Ako jeleň mocne dychtí,
tak moja duša vo mne.
Ach, kde nájdem živé vody,
ak nie u Teba, Pane.
Volám, lebo smädný som,
Bože, Ty si život môj!
Chcem prísť, pred Teba si zastať,
v Tvojom chráme a uctievať.

Horké slzy bedákania
pokrmom sú dňom, nocou.
Pýtajú sa nepriatelia:
„Kdeže je len ten tvoj Boh?“
Svoju dušu vylievam,
keď na ten čas spomínam,
jak som v zhromaždení cele
plesal v chválach v Tvojom chráme.

Duša moja, prečo trúchliš,
nepokojíš sa vo mne?
Boh tvoju vieru obnoví,
bude ti útočište.
Budeš Ho opäť chváliť,
Jeho milosť velebiť.
On je Boh a Spasiteľ tvoj,
zahrnie ťa svojou priazňou.

Môj Bože, duša mi smúti
v zemi diaľ od Jordána.
Rozpomínam sa na Teba
z výšin zeme Hermona.
Ako vlny besnejú,
v priepasti ozývajú,
tak všetky Tvoje príboje
lejú sa do duše mojej.

Hospodin pošle záchranu,
vo dne svoju lásku dá.
On bude mojím plesaním,
mojou piesňou v nočný čas.
Budem chválu Mu vzdávať,
o ňom samom rozjímať.
Modlitbou sa k Nemu vznášať,
Boha môjho žitia hľadať.

Poviem Bohu, mojej skale,
či si na mňa zabudol?
Prečo smutný musím chodiť
pre útisk nepriateľov?
Ich posmešné slová mi
čoby kosti lámali,
keď hovoria v pyšnom vzdore:
„Kde je tvoj Boh, pevná nádej?“

Duša moja, prečo trúchliš,
nepokojíš sa vo mne?
Boh tvoju vieru obnoví,
bude ti útočište.
Budeš Ho opäť chváliť,
Jeho milosť velebiť.
On je Boh a Spasiteľ tvoj,
zahrnie ťa svojou priazňou.