Pred Tebou stojím pokorne *

Pred Tebou stojím pokorne,
ó Ježiši, môj život.
Samého seba prinášam,
patrí Ti už môj život.
Veď Ty si mi to daroval,
by srdcom, dušou som hľadal,
ako len Teba tešiť.

Ja nebol som tu na Zemi,
keď si sa pre mňa zrodil.
Nevedel nič o spasení,
keď si ma vyslobodil.
Ešte z rúk som Ti nevyšiel,
už si ma vyvolil, by smel
som byť Tvoj a Ty mojím.

Ja blúdil som tu sám a sám
v temnotách nočných, v smrti.
Kým Tvoje slnce nevyšlo
- to život mojej duši.
No potom mi zasvietilo,
predrahú vieru vzbudilo,
v Jeho lúčoch sa teším.

Ja hľadím, Pane, na Teba,
neviem sa a nasýtiť.
Moja myseľ je primalá
Tvoju lásku pochopiť.
Hoc duša by morom bola,
ani tak by neobsiahla.
Predsa len chcem a chváliť.

Keď srdce sa mi strachuje,
plače, útechu hľadá,
vtedy mi Kristus hovorí:
„Tvoje hriechy som vzal ja,
odpykal za ne trest hrozný,
už nie si viac nepriateľ mi,
veľmi som ťa miloval.“

Kvôli mne si musel ležať
v jasliach zo sena, slamy.
Hoc deti velikých pánov
ležia v kolískach zlatých.
O čo skôr Tebe, Preslávny,
hodváb, purpur Ti patrili,
aby si na nich ležal.

Berte preč seno a slamu,
ja chcem Mu priniesť kvety.
Veď tam ležal môj Záchranca,
ten Syn Boží presvätý.
Ustlal by som tam ružami,
klinčekmi a rozmarínmi
z najkrajších záhrad Tvojich.

Na túto zem si neprišiel
pýtať si radosť sveta.
Ale vziať si a vytrpieť
môj hriech – to muku pekla.
Musel si, by som smel dnes žiť
Tvojím bôľom, utrpením.
Tú lásku neodmietam.

Jedno si prajem od Teba,
to nech mi neodoprieš.
Nosiť a vo svojom srdci
a v láske k Tebe horieť.
V Tebe stále sa radovať,
život v službu Ti prinášať.
Veď som už navždy Tvojím.