Veríme, že Sväté Písmo (Biblia) je neomylné a pravdivé Božie Slovo, síce ľuďmi napísané, ale inšpirované Duchom Svätým. To znamená, že Boh – Svätý Duch – viedol pisateľov, aby napísali to a len to, čo On sám chcel (2Pt 1:21; 2Tim 3:16a). Veríme teda v doslovnú inšpiráciu Božieho slova v originálnych textoch a pôvodných jazykoch, ktoré má večné trvanie (Mt 5:18, 24:35). Pánom a stredom Písma je Ježiš Kristus. Písmo sa skladá zo Starej zmluvy (39 kníh, slovenské vydania) a Novej zmluvy (27 kníh, slovenské vydania) a je naším jediným neomylným a dostatočným zdrojom poznania pre spasenie a posvätenie, jediným meradlom a autoritou našej viery a nášho života (Ž 119:9,104-105; 2Tim 3:16-17). Preto neuznávame nijaké doplnky, ktoré by mali rovnakú autoritu, vážnosť a úctu (Žid 4:12; Pr 30:6; Zj 22:18-19; 1Kor 4:6).

Veríme, že jeden pravý Boh nám zjavil samého seba vo svojom Slove ako Boha Otca, Boha Syna a Boha Svätého Ducha. Títo traja tvoria dokonalú jednotu a nie je možné ich od seba oddeliť ani navzájom stotožniť (Mt 28:19; Mt 3:16-17; 1Kor 8:6; Žid 1:8). Veríme, že Boží Syn Ježiš Kristus sa stal svojím narodením pravým človekom (Jn 1:14; Fil 2:7-8; Žid 2:14).

Veríme, že Boh stvoril všetko viditeľné i neviditeľné svojím slovom (Kol 1:16; Ž 33:6; Jn 1:1-3), a že celý svet riadi svojou nevystihnuteľnou múdrosťou (Rim 11:33). Veríme, že Boh počas šiestich doslovných (24-hodinových) dní stvoril dokonalú a bezhriešnu zem, kde nebola smrť alebo úpadok, hriech alebo vzbura. Celé stvorenstvo na zemi bolo dokonalým vyjadrením Božej vôle (1M 1:31).

Veríme, že hriech, utrpenie a smrť vstúpili do Božieho dokonalého sveta ako výsledok prvej neposlušnosti a vzbury Adama a Evy voči Bohu. Tým človek stratil neporušenosť a spoločenstvo s Bohom, pre ktoré bol pôvodne stvorený. Kvôli tomuto prvotnému hriechu Adama sa všetci rodia ako oddelení od Boha, všetci sú hriešnikmi od chvíle narodenia, a to svojou prirodzenosťou i skutkom (Ž 51:7; Rim 5:12,17a,18a,19a). Tento svoj stav potvrdzujú svojim životom, keď porušujú Boží zákon svojou svojvôľou a vzburou (Rim 3:9-18,23). Preto sú vydaní Božiemu súdu a smrti, ktorá je výsledkom hriechu (Rim 6:23).

Adamova vina je pripočítaná každému členovi ľudskej rasy, a to spolu so zdedenou úplnou skazenosťou, a obe tieto spolu tvoria základ pre odsúdenie všetkých ľudí bez rozdielu. (Rim 5:12,17a,18a,19a)

Veríme, že na každom človeku, ktorý sa nenarodil zhora preto (predchádzajúci bod) a pre neveru v Krista a pre jeho bezbožné skutky spočíva Boží hnev (Ž 5:6; Ef 2:1-3; Jn 3:36).

Božia láska sa zjavila v Kristovi, lebo tak miloval Boh svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nikto, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život (Ján 3:16; Mt 1:21b; Ef 2:4-7; Ef 5:25b; Jn 10:11; 1Jn 4:10).

Spasenie, teda záchrana od večného odsúdenia a utrpenia v odlúčení od Boha, je celé z milosti skrze samotnú vieru v dokončené dielo Pána Ježiša Krista, ktoré vykonal raz a navždy (Ef 2:8-9; Rim 4:5; Tit 3:5), ktorého výsledkom je večný život v Kristu Ježišovi.

veriaci kresťan môže vedieť a má vedieť, že má odpustené všetky svoje hriechy, a tak získava istotu spasenia na základe svedectva Písem (1Jn 5:11-13) a svedectva Božieho Ducha (Rim 8:16).

Ospravedlnenie je v prvom rade a hlavne to, že kajúci hriešnik je zbavený viny a je počítaný pred Bohom za spravodlivého, a to výlučne na základe smrti a pripočítanej spravodlivosti samotného Krista ( Rim 8:3; 1Kor 15:3; Kol 2:13-14; 1Pt 2:24; 1Pt 3:18; Rim 4:3; Rim 5:19b; 2Kor 5:21; Fil 3:9).

Pripočítanie našich hriechov Kristovi, za ktoré zomrel (Rim 8:3; 1Kor 15:3; Kol 2:13-14; 1Pt 2:24; 1Pt 3:18), a pripočítaná spravodlivosť Kristova nám (Rim 4:3; Rim 5:19b; 2Kor 5:21; Fil 3:9), je jediným základom pre ospravedlnenie zbedačených a vinných hriešnikov.

Všetci zhora narodení (znovuzrodení = praví veriaci v Pána Ježiša) sú chrámom Ducha Svätého, pretože sú obdarení prebývaním Svätého Ducha v nich a Jeho darmi (1Kor 3:16, 1Kor 12; Rim 12:4-8). Ovocie Svätého Ducha je výsledkom Jeho pôsobenia a poslušnosti veriacich (Gal 5:16-26; Ef 2:10).

Veríme, že všetci veriaci v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa sa majú dať pokrstiť ponorením (krst – gr. baptizó = ponorenie) v meno Otca i Syna i Svätého Ducha (Mt 28:19).
Krst je:

• vedomým aktom veriaceho v poslušnosti Kristovmu slovu
• verejným vyznaním viery v Kristovu obeť zmierenia
• symbolom toho, že veriaci zomrel hriechu a je postavený do novoty života v Kristovi a je pripojený k Nemu

To znamená, že krst symbolizuje ako ospravedlnenie, tak aj posvätenie (Rim 6:3-4; Kol 2:12).
Neveríme na znovuzrodenie krstom, tzn. že neveríme, že kresťanom (príslušníkom Kristovej cirkvi, občanom Božieho kráľovstva, znovuzrodeným, zachráneným) sa stávame prostredníctvom vodného krstu.

Veríme, že večera Pánova je len pre zhora narodených, a že každý takýto veriaci sa má zúčastňovať na večeri Pánovej (Sk 2:42,46), ktorá je symbolom, pripomenutím a vyznaním toho, že náš Pán dal samého seba ako výkupné za naše hriechy a zároveň ako spoločenstvo pri plnom jedle je aj predobrazom tej budúcej radostnej večere – hostiny Baránkovej (Zj 19:7,9; Lk 22:16,18). Chlieb a plod viniča prehlasujú pravdu evanjelia, až kým Kristus nepríde znova (1Kor 11:26).

Spasenie je možné len skrze Pána Ježiša Krista a mimo Neho neexistuje žiadna iná ľuďmi zvolená cesta k jedinému pravému Bohu (Jn 14:6; Sk 4:12) ani iný prostredník medzi Bohom a človekom (1Tim 2:5). Všetky náboženstvá celej zeme majú byť preto počítané za nič vo svetle zjavenia evanjelia Ježiša Krista, ktoré nás učí, že jednoduchá viera v dokončené dielo Krista samého je tá spasiteľná viera.